Podľa lekára Johna Daniho, neurovedca a odborníka na mechanizmy vzniku závislosti z univerzity v Pensylvánii, je potreba fajčenia dvojstupňová. Prvá časť je výsledkom toho, ako nikotín ovplyvňuje pamäť, ale druhá je o tom, ako sa nikotín kombinuje s alkoholom, aby sa znížili hladiny dopamínu. Tieto dva mechanizmy spolu robia cigarety také chutné, píše portál Vice.
V roku 2009 Daniho tím publikoval štúdiu, v ktorej skúmal, ako nikotín preplňuje tvorbu pamäťových ciest. Vypustili laboratórne myši cez dve priehradky. V jednej priehradke dostali myši dávku neškodného fyziologického roztoku, zatiaľ čo v druhej dostali dávku nikotínu. Nie je prekvapením, že sa myši rýchlo naučili stráviť viac času v nikotínovom priestore. Ale čo je naozaj zaujímavé, je vplyv nikotínu na mozog.
"V porovnaní s injekciami fyziologického roztoku nikotín posilnil neurónové spojenia, niekedy až o 200 percent," vysvetľuje Dani. "A toto posilnenie spojenia je základom novej formácie pamäti. Zistili sme, že nikotín by mohol posilniť neurónové synaptické spojenia len vtedy, keď tzv. centrá odmeny poslali dopamínový signál a to bol kritický proces pri vytváraní pamäťových asociácií.
Takže na jednej strane štúdia podčiarkla niečo, čo sme už vedeli. To, že aktivity, pri ktorých sa cítime dobre, nás nútia, aby sme ich urobili znova. Ale na druhej strane sa na neurologickej úrovni ukázalo, ako sa naše spomienky na fajčenie cigariet dostali do mozgu. A čo je dôležitejšie, ako sa všetky tieto sprievodné spomienky - ako je pitie a zábava s priateľmi - dostanú do tých istých, nikotínom vystužených pamäťových ciest.
"Pamätám si, keď sme nedávno dokončili experiment s kolegom a šli do baru," vysvetľuje Dani. "Poznal som ho už mnoho rokov a nikdy som nevedel, že fajčí, ale potom pripustil, že by si mohol dať cigaretu." Povedal, že nefajčí 20 rokov, od strednej školy. Ale vtedy si vypil a cíti nutkanie si zafajčiť. "
Takže to je jeden z dôvodov, prečo chcete cigaretu spolu s pivom, ale je tu ešte jeden. A znova sa to týka aj pokusov na hlodavcov.
Už dlho je známe, že alkohol a nikotín posilňujú dopamín v mozgu. Z tohto dôvodu Dani a jeho tím teoretizovali, že ak by sa nikotín a alkohol konzumovali spolu, hladiny dopamínu by sa ešte zvýšili. Ukázalo sa, že opak je pravdou. Zatiaľ čo u potkanov, ktoré dostali dávku nikotínu, sa zistilo, že konzumujú viac alkoholu, ich hladiny dopamínu zostali rovnaké.
Dani a jeho tím zopakovali celý experiment. Získali však rovnaké výsledky. Nakoniec si uvedomili, že kombinácia nikotínu a alkoholu skutočne iniciovala uvoľňovanie stresových hormónov, ktoré zastavili uvoľňovanie dopamínu. Alebo jednoduchšie, nápoje a cigarety vás urobia šťastnými, ak sa konzumujú oddelene. Ale spolu vás urobia menej šťastnými.
Takže dôvod, prečo ľudia stále fajčia a pijú, je znovu získať šťastie. Teoreticky je to cyklus, ktorý začína, keď alkohol vyčerpáva tie pozitívne spomienky na fajčenie. Ale potom fajčenie cigarety, po pití, klesne hladinu dopamínu. Takže je tu opäť nutkanie piť viac, aby sa zotavili úrovne dopamínu vyvolávajúceho šťastie, a cyklus začína odznova.
Podľa Daniho je táto hypotéza v súlade s ďalšími pozorovaniami o fajčení a pití.
Ľuďom, ktorí nefajčia veľmi často, ale za určitých okolností to robia, by Dani odporučil, aby to jednoducho nerobili. Je totiž naozaj bežné, že tento návyk sa stane bežnou záležitosťou a potom sa jej bude skutočne ťažké vzdať.