Ľudia, ktorí pravidelne cvičia jogu a meditujú, sú zdravší, žijú dlhšie a menej trpia civilizačnými chorobami. Ukázala to štúdia britských vedcov, ktorú publikoval Frontiers in Immunology. V telách jogínov sa totiž tvorí oveľa menej typov bielkovín, ktoré majú priamy vplyv na tvorbu zápalov.
"Milióny ľudí na celom svete využívajú blahodarné účinky jogy a meditácie, ale zrejme netušia, že tieto účinky začínajú na molekulárnej úrovni a môžu meniť spôsob, akým genetický kód pracuje. Jednoducho povedané tieto techniky chránia DNA," tvrdí doktorka Ivana Buricová z University of Coventry.
Chronický stres zvyšuje riziko rakoviny
Produkciu bielkovín najsilnejšie spúšťa stres. Ak je chronický, zápaly v tele pôsobia dlhodobo, zvyšujú riziko rakoviny, urýchľujú starnutie a rozvinutie závažných chorôb.
"Táto štúdia je významným základom pre ďalší výskum, ako aktivity spájajúce fyzické cvičenie s vedomou prácou mysle. Blahodarne pôsobia na zdravie," tvrdí Buricová.
"Vedci analyzovali poznatky z 18 skôr publikovaných štúdií, celkovo testovali 846 ľudí. Všetci cvičili jogu, taiči alebo qigong. Štúdie potvrdili, že tieto cvičenia mysle a tela potláčajú expresiu génov a genetických ciest (proces, ktorým je v géne uložená informácia prevedená na reálne existujúcu bunkovú štruktúru alebo funkciu), ktoré podporujú zápal," vyberá zo štúdie časopis Time.
Zápal je užitočný, ak dočasne posilní imunitný systém a ten telo ochráni pred zranením a infekciou, napísali autori vo svojom príspevku. Ale v dnešnej spoločnosti, v ktorej je stres primárne psychologický, môže byť zápalová reakcia tela chronická a môže poškodiť ako fyzické, tak duševné zdravie.
Vedci zistili, že telá ľudí, ktorí pravidelne cvičia a meditujú, nielenže netrpia toľkými zápalmi, ale poklesne u nich aj hodnota zápalových proteínov. Tieto procesy znižujú riziká ochorení a stavov spojených so zápalom.
"Meditácia je úplne iná ako joga alebo taiči," uviedla Buricová. "Ale zdá sa, že všetky tieto aktivity - keď sa pravidelne cvičia - znižujú aktivitu génov, ktoré sa podieľajú na zápale. Rôzne typy metód práce s mysľou a telom mali podobné účinky na genetickej úrovni," prekvapilo vedúcu autorku štúdie Ivanu Buricovú a jej tím.
Je zrejmé, že životné prostredie a životný štýl môžu ovplyvňovať to, ktoré gény sú zapnuté, ktoré vypnuté a ktoré môžu zvyšovať riziko ochorenia, životnosť a dokonca aj to, ktoré sa prenesú na budúce generácie.
Štúdie podľa Buricovej naznačujú, že intervencia mysle a tela môže ovplyvniť aj procesy na DNA úrovni a zlepšiť tak našu životnú pohodu. Ďalej zdôrazňuje, že zdedené gény nie sú statické a že aktivita DNA môže závisieť na veciach, ktoré ľudia môžu ovládať.
"Pri výbere zdravých návykov môžeme dnes a denne pracovať na modeli génovej aktivity, ktorý je pre naše zdravie výhodnejší," hovorí.