Oznámila to Svetová meteorologická organizácia (WMO), ktorá je agentúrou OSN. Koncentrácia skleníkového plynu, ktorý je považovaný za hlavnú príčinu globálneho otepľovania, podľa WMO v roku 2016 rástla o 50 percent rýchlejšie, než bol jej priemerný ročný nárast v predchádzajúcom desaťročí.
Za prudký nárast koncentrácie CO2 v atmosfére môže ľudská aktivita a tiež meteorologický jav El Niňo, uviedla WMO v najnovšom vydaní svojej pravidelne publikovanej správy o stave skleníkových plynov s názvom Greenhouse Gas Bulletin, ktorú včera uverejnila vo švajčiarskej Ženeve.
"Porovnateľnú úroveň CO2 zažila Zem naposledy pred tromi až piatimi miliónmi rokov. Na planéte vtedy vládla celkom iná klíma, priemerná teplota bola oproti dnešku o dva až tri stupne Celzia vyššia a hladina svetových morí o desať až 20 metrov vyššia (kvôli topeniu ľadových príkrovov)," uviedla organizácia.
Okrem ľudskej činnosti mal na raste koncentrácie CO2 podiel aj silný meteorologický jav El Niňo, ktorý kulminoval v rokoch 2015 a 2016. K tomuto javu dochádza s rôznou intenzitou každých štyri či päť rokov a prejavuje sa okrem iného rastom teploty Tichého oceánu.
To následne výrazne mení režim počasia v regióne, niekde vyvoláva suchá a inde zas silné zrážky. Suchá naprieč východnou stranou Afriky či v Strednej Amerike pri poslednom El Niňo znížili schopnosť rastlín a stromov absorbovať CO2 a "stiahnuť" ho tak z atmosféry.
"V roku 2015 predstavovala koncentrácia CO2 v atmosfére 400 ppm (častíc na jeden milión), v roku 2016 to bolo 403,3 ppm," uviedla WMO. Tento rast bol rýchlejší než v rokoch predtým. Zjednodušene povedané pritom platí, že čím je týchto "čiernych" čiastočiek v ovzduší viac, tým viac slnečných lúčov absorbujú a nedovolia im vrátiť sa späť do vesmíru. A tým prispievajú k ohrievaniu ovzdušia planéty. Aktuálne množstvá CO2 v atmosfére podľa WMO dosahujú až 145 percent jeho koncentrácie v porovnaní s dobou pred industrializáciou. Teda pred rokom 1750.
Generálny tajomník organizácie Petteri Taalas varoval, že ak štáty rýchlo neznížia emisie skleníkových plynov, zvlášť CO2, do konca storočia hrozí "nebezpečný nárast teploty", ktorý ďaleko presiahne ciele parížskej klimatickej dohody. Tá si kladie za cieľ udržať zvyšovanie teploty pod dvoma, ideálne však pod 1,5 stupňami Celzia v porovnaní s teplotou v období pred industrializáciou. Už dnes sme však prekonali hranicu jedného stupňa. "Budúce generácie zdedia omnoho menej pohostinnú planétu," dodal na margo týchto informácií Taalas.
Šéf Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) Erik Solheim povedal agentúre AFP v súvislosti s aktuálnou správou WMO, že podľa neho nie je času nazvyš. "Čísla neklamú. Naše emisie sú stále príliš vysoké a tento trend je potrebné zvrátiť. Máme k dispozícii mnohé riešenia, ako čeliť tejto výzve. Chýba len politická vôľa," dodal.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
