“Je ti zima, dievčatko?"
"Čo ti šije, hlupák starý?”
Sneh je na Slovensku niečo viac. Nejde len o zmrznuté kvapky padajúce zo zimnej oblohy. Je symbolom, bez ktorého niet Vianoc, symbolom, ktorý spoluvytvára časť našej identity.
Zima s haldami snehu je už akoby trvalou súčasťou našej slovesnosti a kultúrneho povedomia. V televízii pravidelne púšťajú Perinbabu či Mrázika, ktorých náplňou práce je zabezpečovať mrazivé počasie. A na konci zimy hádžeme na mnohých miestach Slovenska do rieky Morenu - staroslovenskú bohyňu zimy a smrti, ktorej sa na jar končí vláda.
Tej zimy a háld snehu je však čoraz menej a trvácnosť tradičného čriepku našej identity je podľa dlhodobých meraní vážne ohrozená. Zimy sa skracujú a slabnú, letá sú horúcejšie a dlhšie. Na celom svete sme svedkami rôznych extrémnych vrtochov počasia - superničivých hurikánov, veľkých súch, požiarov, ale aj povodní. To všetko má spoločného menovateľa - klimatickú zmenu.
Mnohí z nás sa na globálne otepľovanie stále pozeráme ako na primárne ekologický problém. Vidieť umierať ľadové medvede je síce smutné, no nás by malo viac trápiť, v akých podmienkach bude žiť naša civilizácia v blízkej budúcnosti. Extrémy počasia totiž ohrozujú životy ľudí a ich majetky. A na makroúrovni menia geopolitiku, spoločenské aj ekonomické vzťahy.
O tom, akým veľkým a akútnym problémom je klimatická zmena, sa hovorí len málo. Pre predstavu: Ľudská civilizácia nikdy nežila v prostredí s takým množstvom oxidu uhličitého napumpovaného do ovzdušia ako dnes. Vkročili sme do neprebádanej etapy, s ktorou nemáme nijaké skúsenosti. Dnes sa s množstvom oxidu uhličitého v ovzduší dostávame do éry, ktorá tu bola naposledy pred niekoľkými miliónmi rokov. Na Zemi bolo vtedy o pár stupňov teplejšie a hladiny oceánov o niekoľko metrov vyššie.
Tých pár stupňov Celzia a pár metrov vody je však pre nás kľúčových. Rozhoduje o tom, či veľké mestá na pobreží zmetie oceán, či sa celé krajiny zmenia na nehostinnú púšť a polopúšť, či budeme mať v Európe každé leto extrémne vlny horúčav, pri ktorých umrú desaťtisíce. Či sa svetom pohnú desiatky miliónov ľudí, ktorých hlad a nehostinné podmienky vyženú z ich domovov.
Zmenu klímy akoby sme ani nechceli vidieť - zvykli sme si na náš energeticky náročný životný štýl, ktorého výsledkom je, že sa v ovzduší hromadí stále viac skleníkových plynov.
Zmenu klímy nevidíme, pretože sa z nášho pohľadu deje príliš pomaly. Smejeme sa, že globálne oteplenie neexistuje, lebo za oknom máme ešte stále kopu snehu. V skutočnosti je jedno, či tohtoročné Vianoce nasneží alebo nie. Či bude plus 15 stupňov alebo trebárs aj mínus 20. Zmena klímy je dlhoročný beh, ide o trend niekoľkých desiatok rokov.
A ten trend hovorí jasne: Zimy už nie sú a nebudú, to čo bývali. Vianoce budú stále častejšie upršané, na blate. A Morena? Tú ešte budeme prosiť, aby nám kúsok tej zimy nechala.
Toto je mediálny projekt o tom, aké dopady má zmena klímy na našu spoločnosť. Texty, grafy a infografiky o tom, čo nás čaká a aké sú možnosti ľudstva, nájdete tu:
Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci európskeho projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Prezentované názory nemusia byť v súlade s názormi Európskej komisie.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.