Vedci priniesli prvú solídnu predpoveď o tom, ako väčšie vlny horúčav, ktoré v tomto roku zasiahli Európu, budú mať vplyv na budúcu mieru úmrtí. V niektorých oblastiach pritom raz môžu zvýšiť mieru úmrtnosti až o 2000 percent, píše Business Insider.
Ako teplota stúpa, tela sa prehrieva a šanca na nepriaznivé podmienky prostredia (napríklad smog) stúpa. Minulý mesiac v Montreale kvôli stúpajúcim teplotám zahynulo 70 ľudí. Keďže globálne otepľovanie robí tieto druhy meteorologických udalostí bežnejšími, je dôležité zvážiť, aké následky to bude mať na naše zdravie.
Pozrite si v HNtelevízii rozhovor o nástrahách mimoriadnych horúčav s lekárkou Janou Bendovou:
"Výskum ukázal, že je veľmi pravdepodobné, že v meniacej sa klíme sa zvýši ich frekvencia a závažnosť, avšak dôkaz o dopadoch na úmrtnosť v globálnom meradle je obmedzený," hovorí spoluautor Antonio Gasparrini z Londýnskej školy hygieny a tropickej medicíny.
Nárast úmrtí v Kolumbii či Austrálii
Vďaka medzinárodnému tímu výskumníkov vytvoril Gasparrrini databázu denných meraní teplôt a úmrtností od začiatku roka 1984 do konca roku 2015 pre 412 spoločenstiev na celom svete. Použili tieto čísla na predpovedanie miery úmrtnosti, ktoré sa rozprestierali od roku 1977 až do konca tohto storočia, pričom sa menili výsledky založené na niekoľkých scenároch.
"Táto najväčšia epidemiologická štúdia o predpokladaných vplyvoch horúčav súvisiacich s globálnym otepľovaním, naznačuje, že by sa mohla dramaticky zvýšiť úmrtnosť súvisiaca s horúčavami, a to najmä vo vysoko osídlených tropických a subtropických krajinách," hovorí Gasparrini.
Do roku 2080 existuje šanca, že Kolumbia zaznamená nárast počtu úmrtí kvôli horúčavám o viac ako 30 krát, ako sú dnešné čísla. Pokiaľ ide o Brazíliu a Filipíny, počet sa mierne líši len o približne 10 až 20 násobok súčasnej miery úmrtnosti. Veľké mestá v USA a Austrálii by mohol zasiahnuť aspoň štvornásobok počtu úmrtí.
Viac smrtiacich liet
Je ale pravda, že tie isté modely tiež naznačujú, že tieto hypotetické čísla nemusia byť také vysoké. "Dobrou správou je, že ak zmierníme emisie skleníkových plynov v rámci scenárov, ktoré sú v súlade s Parížskou dohodou, potom sa plánovaný vplyv značne zníži," hovorí Gasparrini.
Populácie sa takmer určite budú aj naďalej prispôsobovať rastúcim teplotám. Urbanistické plánovanie môže poskytnúť infraštruktúru pre chladnejšie životné a pracovné podmienky. Zdravotná starostlivosť by sa mohla prispôsobiť tak, aby zasiahla skôr v podmienkach, kde tepelný stres prináša riziká.
Ale aj v najlepšom prípade, ak budú krajiny dodržiavať dohodu z Paríža, môžeme očakávať dvojnásobný počet úmrtí v niektorých tropických krajinách. Takisto aj viac smrtiacich liet ako v roku 2018 bude zasahovať našu planétu.
Realisticky, programy zdravotnej starostlivosti a zmeny v mestskej infraštruktúre nebudú univerzálne a vlády nie sú úplne zjednotené vo svojom postoji k zmene klímy. Rozvojové krajiny alebo národy s nerovnomerným rozdelením bohatstva by mohli menej pravdepodobne realizovať vládne politiky venujúce zdroje na znižovanie dopadov horúčav.
Neobývateľná oblasť Ćíny
Krajiny ako Čína čelia nielen tepelným stresom. Samostatná štúdia, ktorú uskutočnili vedci z MIT, naznačuje, že Severočínska nížina by mohla čeliť vlnám horúčav, ktoré ju urobia neobývateľnou.
Poľnohospodárstvo v oblasti dodáva do atmosféry obrovské množstvo vody, čím vytvára prikrývku pary, ktorá zhoršuje miestny skleníkový efekt a pridáva polovicu stupňa k teplote.
Vysoká vlhkosť spojená s vysokou teplotou spôsobuje, že ochladzovanie je takmer nemožné, pretože v týchto podmienkach sa už pot nemôže vyparovať. Pre 400 miliónov ľudí, ktorí tam žijú, by to mohla byť katastrofa.
"Toto miesto bude v budúcnosti najhorúcejším miestom pre smrteľné vlny horúčav, najmä v dôsledku klimatických zmien," hovorí hlavný autor štúdie Elfatih Eltahir. Bez ohľadu na to, ako sa na to pozeráme, naša otepľujúca sa planéta bude smrteľná, najmä pre chudobných a chorých.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
