Rýchle globálne otepľovanie spôsobilo najväčšie vymieranie v histórii, pri ktorom zahynula prevažná väčšina morských a suchozemských zvierat na našej planéte, zistili podľa serveru The Guardian vedci.
Hromadné vyhynutie, známe ako "veľké permské vymieranie", sa vyskytlo asi pred 252 miliónmi rokov a znamenalo koniec geologického obdobia Perm. Štúdium sedimentov a skamenených bytostí ukazuje, že táto udalosť bola najväčšou kalamitou, aká kedy život na Zemi zasiahla, predčila dokonca aj vyhynutie dinosaurov pred 65 miliónmi rokov.
Vedci varujú pred dôsledkami
Až 96 percent všetkých morských druhov zahynulo, zatiaľ čo viac ako dve tretiny suchozemských druhov zmizli. Kataklyzma bola taká vážna, že zničila väčšinu stromov, hmyzu, rastlín, jašteríc a dokonca aj mikróbov.
Vedci mali teórie príčin vyhynutia, ako napríklad obrovský vplyv asteroidov. Americkí vedci však teraz tvrdia, že určili, že zánik morského života spôsobil prudký nárast teploty na Zemi a varujú, že súčasné globálne otepľovanie bude mať tiež vážne následky na život na planéte.
"Bola to obrovská udalosť. V poslednej polovici miliardy rokov života na tejto planéte to bolo najhoršie vyhynutie," povedal Curtis Deutsch, odborník na oceánografiu, ktorý bol spoluautorom výskumu.
Výskumníci použili paleokineografické záznamy a vytvorili model na analýzu zmien metabolizmu zvierat, oceánov a klimatických podmienok. Keď použili model na napodobnenie podmienok na konci obdobia Permu, zistili, že zodpovedá záznamom o vyhynutí.
Živočíchy sa udusili
Podľa štúdie to naznačuje, že morské živočíchy sa v podstate udusili, pretože v otepľujúcich sa vodách chýbal kyslík potrebný na prežitie. "Po prvýkrát máme veľa dôvery v to, že sa to stalo. Je to veľmi silný argument, že z toho treba viniť rastúce teploty a vyčerpanie kyslíka," povedal Deutsch.
K veľkému vymieraniu, ktoré sa vyskytlo počas neurčitého časového obdobia, pravdepodobne stoviek rokov, došlo zvýšením teplôt Zeme o približne 10 stupňov Celzia. Oceány stratili približne 80 percent svojho kyslíka, pričom časti morského dna zostali úplne bez kyslíka. Vedci sa domnievajú, že toto otepľovanie bolo spôsobené obrovským nárastom emisií skleníkových plynov, ktoré mohli byť spôsobené sopečnou činnosťou.
Nový výskum zistil, že pokles hladín kyslíka bol obzvlášť smrteľný pre morské živočíchy žijúce bližšie k pólom.
"Ukazuje nám to, že keď sa chémia oceánov a klímy rýchlo zmení, môže dosiahnuť bod, kde druhy neprežijú. Trvalo milióny rokov, kým sa svet zotavil z tohto obdobia," uviedol Jonathan Payne zo Stanford University.
V priebehu minulého storočia sa súčasný svet zahrial o približne 1 stupeň Celzia kvôli uvoľneniu skleníkových plynov z spaľovania fosílnych palív, ako je uhlie, ropa a plyn, a nie zo sopečných erupcií. Toto otepľovanie už spôsobuje horúčavy, záplavy a požiare po celom svete, pričom vedci varujú, že rast teploty by mohol dosiahnuť do konca storočia 3 stupne Celzia alebo viac, pokiaľ nedôjde k okamžitému radikálnemu zníženiu emisií. V tom istom čase niektoré druhy na Zemi umierajú, čo niektorí odborníci nazvali "šiestym veľkým vymieraním" v dôsledku straty biotopov, pytliactva, znečistenia a klimatickej zmeny.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
