Svetová konferencia o klíme COP24 mala pôvodne skončiť už v piatok, kvôli rozporom bola ale predĺžená do soboty. Aké kľúčové body vzišli z rokovania zhŕňa britská BBC:
1. Najdôležitejšie sú pravidlá
Eurokomisár pre energetiku a ochranu klímy Miguel Arias Cane vysvetlil, ako by nové pravidlá mali fungovať. "Máme systém transparentnosti, systém podávania hlásení, máme pravidlá pre meranie našich emisií, máme systém na meranie vplyvov našich politík v porovnaní s tým, čo odporúča veda," uviedol eurokomisár.
V rámci kontroly budú pravidlá obsahovať taktiež aj mechanizmus na zabezpečenie dodržiavania predpisov. Znamená to, že krajiny, ktoré nepredložia svoje správy včas, budú čeliť vyšetrovaniu. Nové pravidlá budú "flexibilné" pre rozvojové krajiny - tie sa budú môcť pravidlám prispôsobiť neskôr.
2. Za vedu stojí za to bojovať
Jedna z najväčších hádok na klimatickej konferencii sa týkala vedeckej správy Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny (IPCC). Ten v októbri uviedol, že rast otepľovania možno udržať na úrovni 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s teplotou v období pred industrializáciou, ale vyžadovalo by to rýchle a bezprecedentné zmeny v ľudskom správaní.
Skupina krajín, vrátane Saudskej Arábie, Spojených štátov, Kuvajtu a Ruska, teda veľkých producentov fosílnych palív, odmietla štúdiu IPCC "uvítať". Chceli len, aby závery konferencie hovorili, že štáty správu "vzali na vedomie". Snahy o nájdenie kompromisu skončili najprv neúspechom. Ostatné krajiny sa ale nevzdali, väčšina z nich totiž mala pocit, že uznanie vedeckých záverov je pre konferenciu dôležité. Nakoniec teda bola nájdená zhoda a došlo k "uznaniu" činnosti IPCC.
"Vedecké závery sú znepokojujúce, nenastalo ale ich prepojenie s tým, že treba robiť (v boji so zmenou klímy) niečo viac," uviedla Camilla Bornová zo think-tanku E3G, ktorý sa zaoberá ochranou životného prostredia. "Dohoda sa na to pozerá izolovane. Je to elegantný kompromis, ale nie je to dostatočné," dodala.
3. Medzinárodný duch stále žije
Množstvo štátov sa obávalo, že s nárastom nacionalizmu v mnohých krajinách a s nedávnym zvolením Jaira Bolsonara brazílskym prezidentom bude medzinárodná spolupráca potrebná k riešeniu klimatických zmien ohrozená. Pre mnohé krajiny tak bolo dosiahnutie dohody v Katoviciach menej o technických pravidlách, ale viac o ukázaní toho, že medzinárodný duch stále žije a má svoju váhu.
"Myslím, že krása multilateralizmu spočíva v tom, že ide o úsilie všetkých," uviedla španielska ministerka životného prostredia Teresa Ribera Rodríguez. "A čo sme videli je to, že všetci balík podporili, žiadna krajina sa nerozhodla, že ho bude blokovať. Je to veľmi ťažké. Je to ako organizovať večierok pre 200 priateľov a dať dohromady len jediné menu, čo budú všetci jesť. Nie je to jednoduché, ale máme to. A to je fantastické! " dodala.
4. Víťazstvo pre proces, ale nie pre planétu?
Kým vyjednávači si vzájomne gratulovali, akú vykonali dobrú prácu, pokiaľ ide o zostavenie pravidiel, existuje mnoho kritikov, ktorí majú pocit, že dohoda nejde dosť ďaleko. Poukazujú najmä na silu vedy a verejné uznanie dôsledkov klimatických zmien, ktoré sa tento rok prejavili napríklad vlnami horúčav a požiarmi.
Mnoho ekologických aktivistov sa domnieva, že Katovice boli premeškanou príležitosťou k radikálnej akcii.
"Skončilo to skôr ako veľtrh o obchodovaní s uhlím než dohoda o klíme," komentoval to jeden z aktivistov Mohamed Adow s odkazom na snahy Poľska a USA presadzovať na konferencii uhlie. "Nedali sme najavo v dobrej viere, najmä pre mladých, že berieme vážne to, čo nám hovorí veda a že na to reagujeme. Tento odkaz nezaznel," dodal.
5. Objavujú sa nové hlasy
Jednou z najpozoruhodnejších vecí na celej konferencii bola prítomnosť energických mladých ľudí v oveľa väčšej miere, než tomu bolo zvykom na podobných podujatiach v minulosti. Mladí ľudia často vnímajú klimatické zmeny inak, než tí starší, ktorí ale tvorili väčšinu vyjednávačov prítomných v Poľsku. Najlepšie to asi vystihol bývalý maldivský prezident a teraz hlavný vyjednávač Muhammad Našíd. "Za takmer desať rokov, čo sa zúčastňujem týchto klimatických vyjednávaní, musím povedať, že to nevyzerá, že by sa niečo zmenilo. Stále používame ten starý, dinosaurí jazyk. Stále hovoríme to isté. Stále zmieňujeme tie isté fádne body," dodal.
Asi najzaujímavejším preto bolo v tomto smere vystúpenie pätnásťročnej švédskej študentky Grety Thunbergovej. Jej posolstvo bolo rázne a stručné: "Nemôžeme vyriešiť krízu, ak to za krízu nepovažujeme."
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
