Grónsko a Antarktída sa roztápajú. Vedci to už vedia roky, ale až teraz si uvedomujú, ako rýchlo sa tento proces deje. Ľad Grónska sa teraz topí šesťkrát rýchlejšie ako pred štyrmi desaťročiami, ľadová pokrývka prichádza v priemere o 286 miliárd ton ľadu ročne. V 80. rokoch minulého storočia Antarktída stratila ročne 40 miliárd ton ľadu. V poslednom desaťročí počet vzrástol priemerne na 252 miliárd ton ročne.
Podceňovanie stúpania hladiny morí
Štúdia publikovaná v časopise Proceedings of National Academy of Sciences uvádza, že nárast hladiny morí zo zrýchleného topenia ľadovcov by mohol mať vážne dôsledky pre ľudstvo. Vedci zistili, že v najhoršom prípade, v ktorom sa planéta zohreje o 5 stupňov Celzia v nasledujúcich 80 rokoch, by roztopený ľad mohol zvýšiť hladiny mora na celom svete o viac ako 1,9 metra. Voda by zaplavila veľké pobrežné mestá, ako sú New York a Šanghaj, čo by do roku 2100 spôsobilo vysťahovanie až 187 miliónov ľudí.
Grónsky ľadový príkrov o veľkosti asi 1,7 milióna štvorcových kilometrov spolu s ľadovým príkrovom Antarktídy obsahujú viac ako 99 percent sladkej vody na svete. Väčšina tejto vody je zamrznutá v masách ľadu a snehu, ktoré môžu byť až 3 048 metrov hrubé. Ale ako ľudská činnosť vysiela do atmosféry viac skleníkových plynov, oceány absorbujú 93 percent prebytočného tepla, ktoré zachytávajú tieto plyny. Teplejší vzduch a voda vedie k tomu, že sa ľadové príkrovy topia v nebývalých rýchlostiach.
V roku 2013 Medzivládny panel OSN o zmene klímy predpovedal, že hladiny morí sa do roku 2100 zvýšia až o 97 centimetrov – len o niečo viac ako 0,9 metra –, ak budú emisie uhlíka aj naďalej stúpať. Predpovede novej štúdie sú však oproti odhadu OSN viac ako dvojnásobné. Zatiaľ čo šance na najhorší scenár sa odhadujú len približne na 5 percent, autori štúdie uvádzajú, že je "hodnoverné", že globálne oceány by do roku 2100 stúpli o 2 metre.
187 miliónov klimatických utečencov
Takéto zvýšenie hladiny morí by mohlo viesť k strate 1 790 štvorcových kilometrov pôdy, čo je oblasť väčšia ako Francúzsko, Nemecko, Španielsko a Spojené kráľovstvo. V tomto prípade by veľké pobrežné mestá ako Londýn, New York a Šanghaj boli ohrozené extrémnymi záplavami. Malé tichomorské ostrovné národy ako Vanuatu by sa stali neobývateľnými alebo by úplne zmizli.
Výskumníci dodali, že možno až 2,5 percenta svetovej populácie by táto situácia prinútila presídliť sa zo svojich domovov. "Aby sme si to vedeli predstaviť, výsledkom sýrskej krízy bol približne milión utečencov prichádzajúcich do Európy. A to je asi 200-krát menej ako počet ľudí, ktorí by sa presídlili v dôsledku nárastu hladiny morí," uviedol autor štúdie Jonathan Bamber z Univerzity v Bristole. Podľa neho by presídlenie mnohých ľudí na celom svete pravdepodobne viedlo k vážnym sociálnym otrasom. "Je to naozaj veľmi pochmúrna predstava," dodal.
Podľa ďalších expertov v tejto oblasti sú zistenia významné. "Osem expertov na Antarktídu a Grónsko spojilo svoje úsudky o budúcnosti. Vysoký nárast hladiny morí nemôžeme vylúčiť, aj keď je tiež dôležité poznamenať, že je to nepravdepodobné, najmä preto, že začíname zavádzať postupy, aby sme sa vyhli takému vysokému otepľovaniu," reagovala britská klimatologička Tamsin Edwardsová.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
