Podľa novej správy Svetovej meteorologickej organizácie bol júl pravdepodobne najteplejším mesiacom v histórii. Teploty zaznamenané v prvých 29 dňoch júla boli horúce alebo mierne horúcejšie ako predchádzajúci najteplejší mesiac nameraný v júli roku 2016.
Toto zistenie je významné, pretože v júli 2016 došlo k výraznému výskytu javu El Niño, systému zložitých vzorcov počasia, ktoré prispievajú k vyšším globálnym teplotám.V júli tohto roku však nedošlo k výraznému výskytu El Niño.
"Júl prepísal históriu klímy s desiatkami nových teplotných rekordov na miestnej, národnej a globálnej úrovni," uviedol v správe generálny tajomník WMO Petteri Taalas.
Rekordné vlny horúčav a "bezprecedentné" požiare sa v posledných týždňoch pozorovali na celom svete a odborníci predpovedali, že modely sa prenesú do júla - a možno do celého roka.
Priemerná globálna teplota v júni stúpla na najvyššiu úroveň, aká bola za tento mesiac nameraná, pričom rekordné teploty sa namerali vo východnej Európe, severnom Rusku, Ázii, Afrike, Južnej Amerike, severnom Indickom oceáne a v častiach Tichého oceánu a Atlantického oceánu. Americký národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) uviedol, že od roku 2010 bolo deväť z desiatich najteplejších júnov, aké sa kedy zaznamenali.
Odborníci tiež poznamenali, že oblasti Arktídy tento mesiac pohltili "bezprecedentné" požiare, pričom z vesmíru boli vidieť v plameňoch obrovské časti Ruska, Aljašky a Grónska. Od začiatku júna zaznamenala Copernicus Atmosphere Monitoring Service(CAMS) viac ako 100 intenzívnych a dlhotrvajúcich požiarov v polárnom kruhu.
V júli boli v celej Európe vlny horúčav, pričom rekordné teplo sa nameralo v Paríži, Nemecku, Belgicku, Holandsku a Veľkej Británii. Riaditeľ NASA-GISS Gavin Schmidt v júli tweetoval, že rok 2019 mal 90 percentnú šancu na prekonanie minuloročnej priemernej teploty a môže sa stať najteplejším rokom v histórii.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
