Austrálsky úrad pre správu morského parku Veľká koralová bariéra (GBRMPA) vydáva hodnotenie stavu najrozsiahlejšieho koralového systému sveta každých päť rokov. V roku 2014 označil perspektívu systému za zlú, teraz je prognóza ešte o stupeň horšia.
Úrad pritom zdôraznil, že hlavnou hrozbou pre útes nachádzajúci sa pri severovýchodnom pobreží Austrálie sú klimatické zmeny. K zhoršeniu stavu prispieva ale aj nadmerný rybolov, stavebné aktivity na pobreží či vypúšťanie odpadových vôd.
Úrad v správe poukazuje na rozsiahle blednutie koralových kolónií, ktorým boli v rokoch 2016 a 2017 zasiahnuté dve tretiny útesu. Blednutie nastáva, keď sa koraly v dôsledku otepľovania morskej vody začnú zbavovať farebných rias, ktoré im dopravujú výživné látky. Ľahko vyblednuté koraly sa môžu pri poklese teploty vody ešte spamätať, horšie postihnuté "hladujúce" koraly sú náchylnejšie k chorobám a hynú.
Zhoršovanie stavu Veľkej koralovej bariéry má pritom vplyv na miestne komunity a turistický priemysel, pripomína úrad GBRMPA. Obavy z budúcnosti útesu vyjadril už aj v roku 2017 Výbor pre svetové dedičstvo UNESCO. Štvrtková správa austrálskeho vládneho úradu by podľa agentúry AP mohli viesť k tomu, že by UNESCO zaradilo budúci rok Veľkú koralovú bariéru medzi ohrozené pamiatky.
"Je kľúčové pristúpiť k radikálnemu celosvetovému riešeniu klimatických zmien, aby sa spomalilo zhoršovanie stavu ekosystému Veľkej korálovej bariéry a podporila sa jej obnova," konštatuje v správe úrad GBRMPA.
Veľká koralová bariéra, ktorá je od roku 1981 súčasťou svetového prírodného dedičstva UNESCO, lemuje severovýchodné pobrežie Austrálie v dĺžke viac ako 2000 kilometrov. Je to najväčší komplex koralových útvarov na svete a jeden z najväčších magnetov, ktorý láka turistov do Austrálie. Tvoria ho stovky oddelených koralových útesov a ostrovčekov a je domovom 400 druhov koralov, 1500 druhov rýb a 4000 druhov mäkkýšov, píše agentúra Reuters.