Na severnej pologuli Zeme je 22. september 2020 prvým jesenným dňom, na južnej pologuli prvým jarným.
Rovnodennosťou (aequinoctium) sa nazýva okamih, keď rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku.
Slnečné lúče teda dopadajú kolmo na zemský povrch. Pozorovateľ stojaci na rovníku vidí v takýto deň na poludnie slnko priamo nad sebou v nadhlavníku.
Deň dlhý ako noc
Hranica medzi tmavou a osvetlenou časťou zemegule nazývaná zemský terminátor v tento deň spája južný a severný pól a prebieha kolmo na zemský rovník.
Znamená to, že počas jesennej rovnodennosti (podobne ako aj jarnej) je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc – trvá približne 12 hodín.
V Bratislave napríklad vyjde 22. septembra 2020 slnko o 6.39 h SELČ, zapadne o 18.49 h SELČ, teda bude nad obzorom 12 hodín a 10 minút (niektoré zdroje uvádzajú 6.37 – 18.50).
Pre porovnanie napríklad vo francúzskom Nantes vychádza slnko v tento deň o 7.53 h a zapadá o 20.53 h SELČ, teda dĺžka dňa opäť predstavuje 12 hodín a 10 minút.
Neskorší východ i západ Slnka tu nastáva preto, lebo mesto na západe Francúzska leží zároveň na západnom okraji stredoeurópskeho časového pásma.
V Accre, hlavnom meste Ghany, ktoré leží blízko rovníka (na 5. rovnobežke severnej zemepisnej šírky) vyjde slnko 22. septembra o 5.50 a zapadne o 17.57 h. miestneho času, teda deň tu potrvá 12 hodín a 7 minút.
Čo to spôsobuje
Dni sa v období jesennej rovnodennosti výrazne skracujú. Tento trend zotrváva až do zimného slnovratu, keď je najkratší deň v roku – tento rok nastane zimný slnovrat 21. decembra o 11.02 h.
Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka a striedanie ročných období spôsobuje sklon rotačnej zemskej osi o zhruba 23,5 stupňa. Ak by bol sklon zemskej osi nulový, teda by os bola kolmá na obežnú dráhu Zeme, dni by boli rovnako dlhé a ročné obdobia by sa nemenili.
Počas leta, ktoré sa práve končí, bola vďaka tomuto sklonu severná pologuľa Zeme priklonená bližšie k Slnku, teda dni tam boli dlhšie než noci, dopadalo na ňu viac slnečného žiarenia, čo spôsobuje teplejšie počasie. Od jesennej rovnodennosti sa severná pologuľa od Slnka odkláňa, dni sú kratšie než noci a ochladzuje sa.
V zemepisných šírkach smerom na juh, k rovníku, je toto skracovanie dní menej výrazné. Naopak, čím viac na sever, tým je výraznejšie.
Zaujímavý úkaz v októbri
Napríklad na Špicergoch, ktoré ležia za severným polárnym kruhom (zhruba na 78. rovnobežke severnej zemepisnej šírky) počas jesennej rovnodennosti bude svietiť slnko od 6.32 do 19.06 h, teda deň bude dlhý 12 hodín a 34 minút. Polárna noc nastane už 26. októbra a potrvá do 15. februára, kedy slnko vyjde o 11.47 h na krátkych 51 minút.
Na južnej pologuli sa dni predlžujú. Na ruskej polárnej stanici Vostok na Antarktíde (zhruba na 78. rovnobežke južnej šírky) vyjde 22. septembra slnko o 4.33 hod a zapadne o 17.01 hod. miestneho času, teda deň tu potrvá 12 hodín a 28 minút.
Už 19. októbra však nastane zaujímavý úkaz, keď slnko vyjde hneď dva razy počas dňa: Prvý raz minútu po polnoci, potom zapadne o 21.36 h a druhýkrát vyjde o 23.36 h. Od 21. októbra do 20. februára 2021 tu potom bude polárny deň.