Pluviofil. Také je oficiálne označenie človeka, ktorý miluje dážď. Pevne veríme, že v Seattli či vo Vancouveri je hustota takýchto jedincov nadpriemerná. Práve tieto metropoly totiž patria k najdaždivejším.
Presnejšie: v Seattli je takmer neustále zamračené, vo Vancouveri zas prší celú zimu. Skutoční dažďoví rekordmani sú však indické miesta Mawsynram a Cherrapunji.
Kým na druhé menované padlo najviac zrážok v histórii; čo sa týka ročného priemeru, za ostatné roky to vyhráva práve Mawsynram s úhrnom 11 871 milimetrov.
Najdaždivejšie miesto Európy sa nachádza, ako zrejme i tipujete, vo Veľkej Británii. V Lake District padne 6 500 mm zrážok ročne. Mimochodom, na Slovensku toto prvenstvo pripadá Zbojníckej chate vo Vysokých Tatrách – kvapiek sa tu od januára do decembra nazbiera až 2 906 mm.
Bodkovaný ako kravata
Nie je potvrdené, že by k pluviofilom patril aj Miroslav Válek. Isté však je, že žiadny iný meteorologický jav sa v jeho básňach nevyskytuje tak často: „vzduch ako keby načúval dažďu s ťažkou hlavou“; „matná, nezaostrená čepeľ dažďa ponorená do noci“; „dážď bodkovaný ako kravata visel šikmo z mračien“; „popíjame unavené dažde jesene“; „prst dažďa chytá vtáka za perute a kvapky bijú na sklo ako kamene“.
A ešte aspoň jeden celý verš na ukážku: „A dážď padal./Pokorný a nemý, poľnej tráve šliapal na vlasy. // Priložil som uch...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.