Nepatrí medzi obľúbené meteorologické javy. Psychologický dôvod dobre vystihol Rudolf Jurolek v básni Život je možný, z ktorého sme si dovolili použiť verš ako titulok článku. Celá znie takto: „Keď jediným výsledkom/je prejdená cesta,/únava v nohách,/vietor, ten nepokoj krajiny,/obloha nad tým: ešte jeden svet. Život je možný.“
Nepokoj síce prináša napätie, no zároveň dáva veci do pohybu. Svoje o tom vedia nielen surferi, jachtári, vetronisti či paraglajdisti, ale aj tí, ktorí citlivo vnímajú paralely medzi makrokozmom a mikrokozmom.
„V romantickom ponímaní je vietor chápaný ako najväčšia sila, ktorá môže opätovne zjednotiť človeka s prírodou. Vanutie vetra spája ľudskú dušu s dušou prírody, zjednocuje vnútorný a vonkajší svet, umožňuje ich komunikáciu. Má mnoho podôb a charakteristík, objavuje sa ako vánok, vietor, dych či zafúkanie. Symbolizuje revolúciu a obrodenie, spojenie a komunikáciu, ducha a dušu básnika. Vanutie vetra je cestou do hlbín ľudskej duše,“ píše Eva Czekóová v diplomovej práci s názvom Solomosove sny a vízie, zameranou na gréckeho básnika Dionysia Solomosa...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.