Bolo to vo štvrtok 7. decembra 1972, kedy ľudstvo prvýkrát videlo našu planétu ako celok. V tom momente vznikla fotografia „Modrý mramor“, ktorá zmenila spôsob, akým vidíme náš svet. Posádka Apolla 17 – veliteľ Eugene Cernan, pilot veliteľského modulu Ronald Evans a pilot lunárneho modulu Harrison „Jack“ Schmitt – sledovali, ako sa ich domov vzďaľuje do diaľky, keď cestovali do vesmíru na poslednú misiu s ľudskou posádkou na Mesiac, píše BBC.
Najprv ju vyfotili astronauti
Pri pohľade späť k Zemi Cernan poznamenal: „Oblaky sa zdajú byť veľmi umelecké, veľmi malebné. Niektoré sa otáčajú v smere hodinových ručičiek a môžete cez ne vidieť modrú vodu pod nimi.“ Je to trvalý obraz krásy, ale aj zraniteľnosti našej planéty – unášanej v rozľahlosti vesmíru, ktorý nemá žiadne iné nám známe známky života. Ale aj tá naša je planétou veľkých zmien. Tektonické pohyby, ktoré posúvajú pevninu, sa pohybujú príliš pomaly, aby si ich naše oči všimli.
Ďalšia sila – samotné ľudstvo – pretvára našu planétu tempom, ktoré môžeme vidieť. Urbanizácia, odlesňovanie, znečistenie a emisie skleníkových plynov menia vzhľad Zeme. Ako sa teda za 50 rokov od nasnímania tejto ikonickej snímky zmenil Modrý mramor?
Prvé snímky Modrého mramoru odfotila posádka uchvátená pohľadom na Zem z vesmíru. Fotografovanie bolo starostlivo naplánované a zapísané do plánu misie. Vedeli, že predchádzajúce štarty im neposkytnú celú Zem, ale pri tomto bude celá Zem úplne osvetlená svetlom Slnka. Snímka Blue Marble bola zachytená vo vzdialenosti približne 29 000 kilometrov od Zeme, keď Slnko osve...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.