V roku 1961 meteorológ z MIT Edward Lorenz zadával čísla do programu predpovedí počasia. Jeho model bol založený na desiatke premenných, pričom hodnota jednej bola 0,506127. Keď znova spustil model, zaokrúhlil toto číslo na 0,506 a potom odišiel z miestnosti, aby si dal kávu. Keď sa vrátil, zistil, že táto malá zmena viedla k dramaticky odlišnej predpovedi počasia.
Keď Lorenz prezentoval svoj výsledný prelomový model chaosu a potenciál extrémnej chaotickej nepredvídateľnosti na stretnutí Americkej asociácie pre pokrok vedy (AAAS) v roku 1972, položil otázku: „Spustí mávnutie motýlích krídel v Brazílii tornádo v Texase?
Malá zmena ku gigantickej
Richard A. Anthes, bývalý prezident Univerzitnej korporácie pre výskum atmosféry v Boulder, Colorado (teraz emeritný prezident), hovorí, že Lorenz ilustroval, ako „v systéme zdanlivo jednoduchých matematických rovníc môže nekonečne malá zmena počiatočnej polohy častice spôsobiť obrovské zmeny v jej budúcej polohe – malá zmena teraz môže viesť ku gigantickej a nepredvídateľnej zmene v budúcnosti“, píše časopis National Geographic.
Táto analógia – že malé, zdanlivo bezvýznamné činy jednotlivcov môžu v budúcnosti viesť k rozvratu alebo chaosu – tak jednoducho a krásne podaná Lorenzovou podmanivou metaforou, zaujala predstavivosť vedcov aj verejnosti.
„Motýlí efekt narušil vedu na filozofickej úrovni a ukázal, že modelovanie budúcnosti je predvídateľné len do určitej mie...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
