Biznismen sediaci na lavičke s anjelom a diablom po jeho stranách. SNÍMKA: Shutterstock
StoryEditor

Luciferov efekt: Ako sa v nás rodí zlo? Je v každom človeku a šíri sa ako vírus

14.05.2022, 00:00
  • Väčšina z nás si myslí, že by sa skutočne zlých skutkov nikdy nedopustila. Ale výskumy odborníkov po celom svete dokazujú, že len málo z nás dokáže odolať zlu a udržať si svoje mravné zásady. Aj podľa psychológa Radka Ptáčka (46), je každý z nás schopný prakticky úplne všetkého.
  • „O čo viac si myslíme, že by sme sa zlých vecí nedopustili, o to viac by sme si na to mali dávať pozor,“ radí.
  • Nie je v skutočnosti zlo len vrodený obranný mechanizmus, ktorý skrývame pod prácne vybudovanou civilizačnou šupkou zvanou morálka?
  • Potrebujeme schopnosť „byť zlí“, aby sme prežili, alebo sa bez nej zaobídeme?
  • Prečítrajte si článok publikovaný v magazíne Téma.

Existuje nejaká jasná definícia pre zlo?

Zlo ani dobro prekvapivo žiadnu univerzálnu definíciu nemajú. Ide o kategórie, ktoré si určujeme výhradne my, ľudia. Veci, ktoré sa dejú v prírode a celom vesmíre, nie sú ani dobré, ani zlé. Jednoducho sú. Je to taký zvláštny paradox. Keď vyslovíte slovo „zlo“, každý vnútorne rozumie, že je to niečo veľmi zlé. S definíciou zla má problém aj kresťanská teológia, ktorá hovorí, že všetko, čo Boh stvoril, je dobré. Ako teda môže existovať zlo? Jeho definícia teda musí byť vyjadrením absolútnej negativity a odporu. Je protikladom dobra a vyjadruje čokoľvek, čo je zlé, nevhodné, nemorálne či škodlivé. Ale aj pri tejto definícii sa dostávame do problémov, pretože musíme definovať aj dobro. To je však tiež veľmi ťažké. Dobro môžeme definovať minimálne v troch významoch.

„Subjektívne“ dobro je to, čo nás teší. Ale subjektívne dobro môže druhému spôsobovať ujmu. Takže tento typ dobra musíme nechať v úvodzovkách. Ďalej môžeme definovať „objektívne“ dobro. Teda také, ktoré prospieva všetkým. Aj keď aj tu je to tenký ľad, pretože len ťažko nájdeme dobro, ktoré by bolo bez výhrady prospešné pre všetko živé. Ako príklad sa uvádza voda. Tá sa rozlieva a nikomu neškodí. Ale keď je vody veľa, môže to byť aj veľmi zlé. Ako tretia úroveň dobra sa definuje dobro „mravné“. Za to sa považuje správanie, ktoré sa vzťahuje k nejakému vyššiemu princípu, ktorý je však definovaný ľuďmi. Ale aj tu narazíme, pretože to, čo sa považuje za vysoko mravné správanie, môže byť v rôznych kultúrach aj pomerne odlišné. Zatiaľ čo pre niektoré kultúry a náboženstvá je zabitie „neznaboha“ vysoko hodnoteným mravným dobrom, pre iných môže byť aj zabitie mravca považované za mravne problematické.

A čo vy? Ako si definujete zlo sám pre seba?

Mne osobne sa najviac páči budhistická definícia, ktorá hovorí, že zlo znamená čokoľvek, čo poškodzuje šťastie akýchkoľvek bytostí alebo bráni jeho príčinám. Páči sa mi, pretože je univerzálna a núti nás uvažovať trošku za roh, aj mimo nášho vlastného sveta, čiže aj o šťastí toho druhého. Tým nás vedie k väčšej zodpovednosti za tých ostatných. Samozrejme sa však nikdy nestane, že svojím konaním nikomu nijako neublížime. Pretože, ako sa hovorí, aj cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.

Aká je vaša osobná profesijná skúsenosť so zlom?

Ako súdny psychológ som pracoval na mnohých prípadoch,

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
19. máj 2022 09:57