Prečo v kardiovaskulárnych chorobách stále negatívne víťazíme a ako sa im brániť? Prinášame vám tipy na prevenciu od popredných lekárov. Nielen pred aterosklerózou.
Srdce človeka je jeho rajom i peklom, tvrdieval Jean-Jacques Rousseau. A hoci francúzsky filozof tým nemal na mysli onen dutý pracovitý svalový orgán v hrudníku, jeho výrok naň môžeme bez rozpakov vztiahnuť. Za pravdu by nám dali aj pacienti po transplantácii srdca. Tí si totiž azda najintenzívnejšie prežili priepastný rozdiel medzi životom so zdravým srdcom a živorením s tým chorým...
A, žiaľ, podobnú skúsenosť má aj takmer polovica Slovákov. Toľkých z nás totiž zabijú choroby obehovej sústavy, teda práve srdca a ciev. „Smrteľná srdcová príhoda pritom zväčša nie je ,osud‘, ale najmä dlhodobé podceňovanie signálov vlastného tela a múdrosti lekárskej vedy,“ pripomína Robert Hatala, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre kardiológiu v brožúre Slovenskej nadácie srdca. Naša krajina je v tomto smere na tom extrémne zle.
Na chvoste OECD
„Kým inde sú na ústupe a v mnohých krajinách Európskej únie dnes spôsobujú o polovicu menej úmrtí než v roku 1990, na Slovensku je zatiaľ zlepšenie nevýrazné a stále vyčnievajú mimoriadne vysoko. Zabíjajú u nás dvoj- až trojnásobne viac ľudí ako vo väčšine krajín západnej a strednej Európy.“ Aj toto konštatuje štúdia INEKO o slovenskom zdravotníctve z roku 2015 v súvislosti so srdcovo-cievnymi ochoreniami.
Jej hlavný autor, analytik Ján Kovalčík, dodáva, že spotreba liekov na vysoký tlak u nás v uplynulej dekáde stúpla 2,3-násobne a liekov kompenzujúcich vysoký cholesterol až 9-násobne (patrí už k najvyšším v rámci EÚ aj OECD), čo by malo komplikáciám predchádzať. „Napriek tomu počty hospitalizácií pre choroby srdca a ciev stúpajú dvakrát rýchlejšie, ako pribúdajú ostatné hospitalizácie.“
Najfrekventovanejšou diagnózou zo skupiny chorôb obehovej sústavy sú takzvané ischemické choroby srdca (teda angina pectoris a srdcové infarkty), ktoré zapríčiňujú vyše 26 percent úmrtí Slovákov.
Tento údaj získa ešte hrozivejší nádych, keď si uvedomíme, že sa ním zaraďujeme na úplný chvost 34 krajín OECD, a dokonca ním ich priemer trojnásobne prekračujeme.
Doteraz sa podarilo podľa Roberta Hatalu identifikovať viac ako 240 faktorov, ktoré môžu súvisieť s rozvojom kardiovaskulárnych ochorení. Ten úplne najrizikovejší, ktorý môžeme ovplyvniť svojím životným štýlom, je práve spomínaná hypertenzia.
V galérii nájdete metódy ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.