Aspoň takto to vidia autori americkej štúdie, ktorá skúma zmeny rytmu medzi pracovným týždňom a víkendom, píše francúzsky denník Le Figaro. Táto zmena sa prejaví nepriaznivým stavom hladiny inzulínu, čo je hormón, ktorý znižuje hladinu cukru v krvi.
Okrem toho sa zvyšuje hladina triglyceridov a stúpa tiež riziko obezity. Je pravdepodobné, že viac škodí skoré vstávanie počas pracovného týždňa ako víkendové vyspávanie. Platí to najmä u ľudí, ktorí chodia spať neskoro.
Najhoršia je kombinácia neskorého zaspávania a skorého vstávania. Podľa vedcov to vedie k narušeniu prirodzeného biologického rytmu. Ide o pásmovú chorobu, ktorá postihuje až dve tretiny populácie, tvrdí profesor Till Roenneberg z Ústavu klinickej psychológie pri mníchovskej Univerzite Ľudovíta Maximiliána, ktorý je autorom tohoto termínu. Naše telo sa správa rovnako ako keby sme menili každý víkend časové pásmo.
Vedcov už dlho zaujíma, či sa dopad "sociálnej pásmovej choroby" na organizmus podobá tomu, keď v noci spíme málo alebo zle. Je totiž známe, že tento typ narušenia zvyšuje riziko metabolickej nerovnováhy a obezity, zvyšuje krvný tlak a vedie k depresiám.
"Laboratórne testy na ľuďoch ukázali, že keď sa zredukuje spánok, napríklad na štyri hodiny v noci, objavuje sa intolerancia glukózy. Narušuje to vstrebávanie cukrov a zvyšuje chuť na tučné a sladké jedlo," vysvetľuje Clifford Saper, profesor neurológie na Harvardovej univerzite v USA.
Štúdie na zvieratách potvrdili, že narušenie zvyčajného rytmu vstávania a zaspávania, bez obmedzenia dĺžky spánku, môže mať rovnaký nepriaznivý vplyv na organizmus. Vzniká teda otázka, aký vplyv má na človeka zmena jeho rytmu.
Lekárka Patricia Wongová a jej kolegovia z lekárskej fakulty v Pittsburgu v Pennsylvánii študovali celý týždeň spánkový rytmus 447 ľudí od 30 do 45 rokov. Všetci mali bežnú pracovnú dobu. Títo ľudia cez víkend vstávali neskoro a zároveň chodili aj neskoro spať.
Sobotné večery väčšinou trávili s priateľmi a ráno si vôbec nenastavovali budík. Výsledok pozorovania bol rovnaký: 85 percent ľudí sa cez víkend prebúdzalo neskôr ako cez týždeň. V priemere vstávali o 44 minút neskôr.
Ich krvné testy ukázali, aký dopad má zmena rytmu na ich metabolizmus. Ukázalo sa, že pásmová choroba má katastrofálne dopady. "Je to veľmi zaujímavá štúdia," hovorí profesor Saper.
"Ide o ojedinelý výskum na človeku v jeho prirodzenom prostredí. Ukazuje, že tí, ktorí sa musia najviac prispôsobiť pracovnej dobe, sú náchylní na pokles hladiny "dobrého" cholesterolu, na zvýšenie hladiny inzulínu a triglyceridov, priberajú na hmotnosti a zvyšuje sa ich obvod pásu," dodáva.