Debatu rozprúdilo nedávne vystúpenie plastického chirurga Jána Měšťáka, dlhoročného odporcu pitného režimu. Povedal, že mu stačí vypiť pol litra až liter vody denne - a rovnako tomu bolo aj v časoch, keď vrcholovo hrával volejbal.
Ľudia sú podľa neho zhlúpli pod neustálym tlakom na dodržiavanie takzvaného pitného režimu, čo dospelo až k celodennému upíjaniu si minerálok z PET fliaš. Človek by pritom podľa neho mal piť až vo chvíli, keď pociťuje smäd.
Keď do seba bežec pri maratóne naleje počas jednej hodiny liter tekutiny, môže u neho dôjsť k opuchu mozgu a smrti. O tom všetkom lekár hovoril v rozhovore pre DVTV.
Pitím k pohode
Měšťákovo vyjadrenie, ktoré z jeho úst nezaznelo prvýkrát, vyvolalo rozruch. Mnoho odborníkov ho uznalo za nešťastné už len z toho dôvodu, že väčšina ľudí podľa nich pije málo.
"Najväčšie úskalie toho rozhovoru je, že je lekár. Lekári majú u ľudí obrovskú autoritu, ale nikto už nerieši, že sa názory môžu líšiť, vyvíjať. Navyše ide o plastického chirurga, ktorého odbor je veľmi špecifický," hovorí nutričný špecialista Pavel Suchánek z poradne FitBee a vedeckovýskumného pracoviska IKEM.
Problém totiž v pomerne veľkej miere možno spočíva v tom, že pre každého jedinca je optimálne množstvo prijatých tekutín iné. Zabezpečenie správneho pitného režimu, čo znamená denný príjem u dospelých 1,5 až 2 litre vhodných tekutín (pri zvýšenej fyzickej námahe alebo zvýšenej teplote okolia primerane viac), je jedným z výživových odporúčaní pre obyvateľstvo na Slovensku a v Českej republike.
Na tému pitný režim sme sa rozprávali aj s nefrológom Martinom Demešom. Pozrite si rozhovor v HNtelevízii:
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky píše o na tému Prírodné minerálne vody a pitný režim (autor Ing. Zuzana Kríková, 9. 7. 2010):
"Základ pitného režimu by mali tvoriť vody s obsahom RL 200 – 500 mg/l (vody nízko mineralizované). Prírodné minerálne vody (je vhodné striedať rôzne typy minerálnych vôd) vhodne dopĺňajú denný pitný režim a je vhodné si na etikete spotrebiteľsky balenej prírodnej minerálnej vody prečítať množstvo celkových rozpustených látok vo vode.
Vody s obsahom RL nad 500 mg/l by sa nemali konzumovať trvalo a vo väčších množstvách. Chronicky chorí ľudia by sa pri dlhodobom pití vysoko mineralizovaných vôd mali poradiť s lekárom.
Počas horúcich dní alebo pri väčšom telesnom zaťažení (výkonný športovci, ťažko fyzicky pracujúci ľudia) môže byť príjem tekutín až dvojnásobne vyšší. Už 2-percentná strata vody z organizmu znižuje telesnú a duševnú výkonnosť (únava, bolesti hlavy a kĺbov). Viac ako 20-percentný deficit vody v tele vedie k zlyhaniu obličiek a krvného obehu.
Potreba tekutín je veľmi individuálna a závisí od vonkajších a vnútorných faktorov napr. od telesnej hmotnosti, veku a pohlavia, zloženia a množstva stravy, telesnej aktivity, teploty vzduchu alebo zdravotného stavu.
Je potrebné piť v priebehu celého dňa tak, aby sa do organizmu dostávali tekutiny priebežne a v dostatočnom množstve. Pravidelným prísunom tekutín sa zabráni pocitu smädu, ktorý je už počiatočným príznakom dehydratácie."
Ministerstvo zdravotníctva v Českej republike na svojich webových stránkach odkazuje na brožúru Štátneho zdravotného ústavu (SZÚ), v ktorej sa píše, že človek denne v priemere vylúči asi 2,5 litra vody, a to močom, stolicou, dýchaním aj kožou.
Organizmus však musí mať vyrovnanú vodnú bilanciu, a tak aby tieto straty uhradil, musí vodu prijímať. Asi tretina litra "novej" vody sa v tele denne vytvorí metabolickou činnosťou, vody viazané v potrave prijmeme asi 900 mililitrov. To znamená, že zvyšok (asi 1,5 litra) musíme do tela dostať priamo vo forme tekutín.
SZÚ ďalej uvádza, že pitná voda patrí k základným životným potrebám a jej zodpovedajúci príjem (spolu s príjmom ďalších tekutín) je nielen podmienkou správneho fungovania organizmu, ale prispieva aj k duševnej pohode človeka.
Správne zdroje
Podľa nutričného špecialistu Pavla Suchánka je presnejším údajom odporúčania o príjme tekutín približne 35 mililitrov vody na jeden kilogram optimálnej telesnej hmotnosti. Tú možno rýchlo vypočítať ako výška mínus sto.
Napríklad žena vysoká 165 cm a vážiaca 75 kíl by tak mala vypiť približne 2,275 litra vody ((165-100) x 35). Suchánek však dodáva, že odporúčania už nerozlišujú zdroje tekutín.
"Konkrétne množstvo nevyhnutných nápojov závisí aj na celkovom zostavení jedálničku. Dá sa povedať, že by vám mohlo stačiť vypiť aj liter tekutín, ak by bol doplnený vhodnými potravinami bohatými na vodu, napríklad ovocím a zeleninou, ako je melón, uhorka, paradajka alebo ľadový šalát alebo polievkou," hovorí Suchánek.
V podobnom duchu hovorí aj lekárka Václava Kunová vo svojej knihe Zdravá výživa. Viac než ktokoľvek iný by si príjem tekutín mali strážiť deti, ďalej seniori, športujúci, tehotné a dojčiace ženy a ľudia s chronickými ochoreniami.
"Deti sa viac potia, lenže kvôli odlišnému typu potných žliaz to na nich nie je tak vidieť. Zároveň je ich telo tvorené o niečo väčším množstvom vody než u dospelých, teda sú na pokles tekutín ďaleko citlivejšie."
"K tomu majú vysoký metabolický obrat a výdaj energie - porovnateľný s ťažko pracujúcim baníkom, čo opäť znamená aj vyšší výdaj tekutín. Tehotné ženy majú vysoký obrat živín a ich obličky pracujú prakticky za dvoch, u dojčiacich tvorí voda podstatnú časť materského mlieka."
"Pri starých ľuďoch môžu pocit smädu ovplyvňovať lieky. Vplyvom neurodegeneratívnych ochorení piť zabúdajú a podľa prieskumov v domoch pre seniorov sú dlhodobo dehydratovaní," uvádza ďalej Suchánek.
Vo svojej poradni FitBee príde najviac do kontaktu so športujúcimi deťmi a dospievajúcimi, sám je pravidelným športovcom s až desiatimi hodinami tréningu týždenne. "Pred chvíľou som si bol na hodinu zabehať po pláži a nedokážem si predstaviť, že by som to ,nedopil'," pridáva vlastnú skúsenosť.
V závislosti na prostredí a intenzite aktivit, človek podľa neho za hodinu vypotí cez liter tekutiny, pritom už dvojpercentná dehydratácia znižuje výkonnosť až o 15 percent. Dve hodiny intenzívnej záťaže bez napitia sa môžu výkonnosť potlačiť dvojnásobne.
"Spolupracujeme s futbalovými akadémiami a pozorujeme, aký vplyv má zlepšenie pitného režimu na zvýšenie výkonnosti. Zároveň sa znižuje riziko zranenia, pretože voda je tiež súčasťou krvi, ktorá prúdi do mozgu. Dehydratácia vedie tiež k horšiemu sústredeniu a nepozornosti," hovorí Suchánek.
Ďalšou vecou sú pocity pri športe. "Keď vám bude pri behaní opakovane zle, budete veľmi unavení a určitá časť ľudí to veľmi rýchlo vzdá," dodáva.
Pitie s dávkou úsilia
Dehydratáciu vysvetľuje fyziológ Miloslav Franěk z 3. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej ako dysbalanciu vo vodnom hospodárstve organizmu, kedy sú straty vody vyššie ako jej príjem.
"Na množstvo chýbajúcich tekutín sa nedá odpovedať absolútnym číslom. Závisí od mnohých parametrov a pohybuje sa od stoviek mililitrov do jednotiek litrov. Dehydratácia sa najľahšie diagnostikuje z rutinných krvných testov," popisuje docent Franěk..
Dodáva, že najčastejšie dotknutými skupinami sú práve malé deti a starí ľudia. Franěk však upozorňuje, že postihnúť môže všetkých, napríklad pri náročnejších fyzických výkonoch v horúčave bez dostatočného doplňovania tekutín.
Dôsledkom môžu byť svalové kŕče, sucho v ústach, závraty, poruchy termoregulácie, zvracanie a bolesti hlavy. Vážna dehydratácia potom môže viesť ku zmätenosti, slabosti, ale aj orgánovému zlyhaniu či kóme.