Niektorí ju prirovnávajú k motýľovi. Boris Bajer z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV je realistickejší: štítna žľaza sa podľa neho anatomicky ponáša na akýsi rohatý útvar. „A to nám metaforicky naznačuje „zapeklité“ problémy, ktoré môže toto hormonálne aktívne tkanivo spôsobovať,“ dodáva trefne.
Sivá eminencia v našom krku
Je jedným z kľúčových hráčov vo fungovaní metabolizmu. Hormóny, ktoré táto „sivá eminencia“ tvorí a vylučuje do krvného obehu, pôsobia v organizme ako biokatalyzátory, urýchľujú či blokujú rôzne metabolické deje. Štítna žľaza tiež zásadne ovplyvňuje priebeh vnútromaternicového vývoja ľudského plodu, narodeného dieťaťa i jeho neskorší vývoj. Po celý život teda ovplyvňuje látkovú výmenu, svalový, nervový, kardiovaskulárny a tráviaci systém.
Naopak, ak štítna žľaza správne nefunguje, ovplyvňuje aj iné žľazy s vnútorným vylučovaním.
To isté platí pre jej hormóny: dokážu negatívne ovplyvniť hladinu a tým aj vzájomný ,balans‘ mnohých ďalších hormónov, ako sú testosterón, estrogény, kortizol a iné. „Môžeme si to predstaviť ako kolieska v strojčeku hodiniek. Ak jedno prestane správne zapadať do zúbkov druhého, nefunguje správne celý strojček – naše vnútro – a výsledkom je pokazený ukazovateľ času – náš zovňajšok.“
Každá siedma žena
Je všeobecne známe, že štítna žľaza sa najčastejšie „pokazí“ z dvoch dôvodov: buď sa príliš zníži (hypotyreóza) alebo zvýši (hypertyreóza) jej funkcia, teda produkcia hormónov. Ako správne predpokladáte, práve hypetyreóza je rozšírenejšia. A vysoko v jej prípade prevažujú ženy: podľa odborníkov v pomere k mužom až 8 : 1. V prípade iných typov ochorení štítnej žľazy prevaha žien nad mužmi nie je taká výrazná, čo napríklad pri zvýšenej...
Zostáva vám 85% na dočítanie.