Táto choroba začína byť stále väčšou hrozbou, súčasná medicína však motivovaným pacientom ponúka nové, šetrnejšie riešenie. Nové možnosti endoskopie v rozhovore pre iDNES.cz približuje lekár a hlavný organizátor celoeurópskej konferencie, ktorej dejiskom sa od 2. do 4. apríla stane Kongresové centrum Praha.
Pán profesor, môžete liečbu obezity endoskopickou metódou trochu priblížiť?
Predostieram, že táto liečba by mala byť komplexná, čo spočíva v úprave životného štýlu, diéte a podávanie liekov na zníženie chuti do jedla. V medzných prípadoch sa obezita lieči chirurgicky, čiže redukuje sa priestor žalúdka alebo sa skracuje črevo. To isté vie dnes a šetrnejšie tiež endoskopia. Keď to zjednoduším, objem žalúdka sa zmenší vnútornými stehmi, čo je nesmierne bezpečná a v podstate ambulantnej metóda. Aspoň u nás sme v tejto súvislosti nezaznamenali žiadnu vážnu komplikáciu.
Čiže žiadny skalpel?
Nie je potrebný. Endoskopicky môžeme zmenšiť žalúdok, a dokonca vyradiť z prevádzky časť čreva, a to pomocou dvoch magnetov. Jeden zavedieme do zvolenej oblasti ústami, druhý cez konečník. Ich priblížením vznikne komunikácia medzi črevnými kľučkami, pretože črevná stena znekrotizuje.
Dnes sa hovorí o pandémii obezity, plynie z nej nejaká menej známa hrozba pre zdravie?
Napríklad to, že významne zvyšuje riziko rakoviny pečene. Predtým bývali choroby tohto orgánu spojené najčastejšie s alkoholom, dnes je najčastejším dôvodom pre transplantáciu pečene ich stukovatenie spôsobené práve obezitou. V takýchto pečeniach častejšie vzniká nádor. Pritom obéznych v populácii nezadržateľne pribúda. Dnes si však nedovolíte nazvať niekoho obéznym, v rámci takzvanej politickej korektnosti sa to stalo spoločenským tabu.
Naše zdravie pustoší zlá životospráva a nedostatok pohybu. Prečo sa to nelepší, keď toto vieme?
Stravovacie zvyklosti sa formujú už v rodinách. Učiteľky v škole vám dnes povedia, že paradajkovú alebo šošovicovú polievku, čiže skôr bežné jedlá v školských jedálňach, dnešné deti jednoducho nejedia. Jediné, čo nevyhodia, je pizza. Majú z domova vypestované návyky na veľmi ostré chute. Než aby akceptovali tie fádne, radšej si skočia pre niečo do fastfoodu. Dospelí podliehajú tlaku firiem, ktoré zarábajú na nezdravých potravinách. A tak by som mohol pokračovať.
Na druhej strane vieme, že ak je naozaj zle, vyriešia to za nás lekári. Nevidíte v tomto presvedčení odvrátenú stranu medicínskeho pokroku?
Asi áno. Je pravda, že na medicínu sa mnohí ľudia pasívne spoliehajú. Operácia ich napríklad na chvíľu postraší, ale potom sa vrátia k pôvodným zvyklostiam. Podprahovo očakávajú, že časom bude na trhu nejaká zázračná tabletka a oni budú môcť jesť ako bezodní. Čo sa samozrejme nikdy nestane. Popravde, medicínu to dobre živí a aj ona má tendenciu správať sa účelovo.
Pritom počujeme aj názor, že Česi sú tak povediac zdravotne negramotní. Tiež si to myslíte?
Dnešný človek je informáciami zahltený, čo vedie k tomu, že sa v nich neorientuje a prestáva ich vnímať. Rovnako ako nie je schopný odhaliť rôzne fake news, čiže falošné správy. Internet nimi preteká. Apeloval som na ministerstvo zdravotníctva, aby šírilo stručné a odborne garantované informácie.
Napadá vám nejaká veľmi rozšírená fake news?
Tak napríklad je medzi ľuďmi stále rozšírený mylný názor, že káva škodí zdraviu, pretože spôsobuje vysoký krvný tlak a vredy. V skutočnosti je zdraviu prospešná, pretože znižuje riziko nádorového bujnenia, napríklad práve rakoviny pečene. Preceňuje sa negatívny vplyv stresu, ktorý sa v skutočnosti podieľa na vzniku choroby len okrajovo a tiež veľmi individuálne. Že by vyvolal vredy na dvanástniku, ako sa traduje, je úplný nezmysel. Tiež nie je práve šťastné, že sme v Česku začali adorovať ázijský spôsob života vrátane východného stravovania.
Čiže ázijská kuchyňa je nezdravá?
Mne čínska kuchyňa tiež chutí, avšak nie je náhoda, že sa rakovina žalúdka a pažeráka v tej oblasti vyskytuje oveľa častejšie ako u nás. Tiež tam majú nižšiu priemernú dobu dožitia.
Chcete povedať, že to súvisí s nejakou potravinou?
Rád by som sa vyvaroval zjednodušeniu, pretože na vzniku väčšiny chorôb sa vždy podieľa viac faktorov vrátane genetiky a vonkajšieho prostredia. Avšak problémom čínskych potravín je, že môžu byť kontaminované znečistením. A to už nikto nerieši. U nás berieme každú trávu alebo špongiu z Číny automaticky ako úžasne zdravú pochutinu, bez toho vieme, kde bola vypestovaná. Nedávno som navštívil jednu veľmi turistickú oblasť v Barme a príroda tam bola tak intoxikovaná, že v blízkom jazere vyhynuli ryby. A okolo sa pestovali potraviny.
Občas počúvame, že nás zabíja blahobyt. Ako to, že čo do zdravotného stavu tak zaostávame za ešte bohatšími Škandinávcami?
Každé etnikum sa správa inak, má svojbytnú históriu. Vďaka svojej profesii som scestoval veľký kus sveta a v Škandinávii mám medzi lekármi i osobné kontakty. Nielenže tam žijú dlhšie, ale majú nádej dožiť sa vysokého veku v zdraví, na rozdiel od Čechov. Myslím, že je to tým, že Škandinávci vyznávajú skromný štýl života, nie sú takí poživační. Vo Švédsku napríklad dlho nebola ani žiadna michelinska reštaurácia. Skrátka premieta sa do toho odlišnosť mentality, južné národy sú ešte za nami. Disciplinovanosť severanov je vidieť napríklad aj na tom, že väčšinu základných endoskopických výkonov tam zvládnu bez uspania. Na rozdiel napríklad od Francúzov, ktorí ich akceptujú iba v celkovej anestézii.
Skutočne? Vráťme sa teda ešte späť k endoskopii, je jej sila aj v diagnostike?
Aj v tomto smere sa nám otvárajú široké možnosti. Touto metódou si môžeme priamo prehliadnuť vnútorné telesné dutiny alebo orgány pomocou špeciálneho optického prístroja. Čiže ide o základnú skríningovú metódu na vyhľadávanie skorých štádií nádorov. V tom nemá žiadnu plnohodnotnú alternatívu. Podľa istého bonmotu umrieť dnes na rakovinu hrubého čreva je hlúposť. Stačí totiž zájsť po päťdesiatke na kolonoskopiu, neignorovať prevenciu.
Pokiaľ ide o vyššie spomínanú liečbu, nehnevajú sa chirurgovia, že ich endoskopia pripravuje o prácu?
Je pravda, že zákroky, ktoré boli ešte tak pred desiatimi či pätnástimi rokmi doménou chirurgov, sa presúvajú do oblasti endoskopie. Samozrejme v záujme pacienta. Týmto spôsobom dokážeme odstrániť 90 percent nepokročilých alebo nezhubných nádorov. Ďalej zastaviť krvácanie vo všetkých oblastiach tráviacej trubice, čo je v podstate bežná komplikácia, a dokonca príčina úmrtia v staršom veku. Takto riešime aj väčšinu chorôb žlčového ústrojenstva a pankreasu, mám na mysli jej akútny aj chronický zápal. Endoskopia sa uplatňuje aj v liečbe diabetu. Stále priberá nové techniky a nové inštrumenty. V diagnostike ponúka aj mikroskopický pohľad, obraz sa bude vyhodnocovať automaticky. Dnes už žiadny endoskopista nie je schopný zvládnuť všetky metódy.
Napadá vám nejaká konkrétna novinka v liečbe?
Jednou atraktívnou novinkou je napríklad liečba choroby, ktorá sa nazýva achalázia.
O čo ide?
Je to funkčný problém a prejavuje sa tým, že dotyčný stráca schopnosť prehĺtať. Pažerák sa prestáva pohybovať. Predtým sa pažerák chirurgicky preťal, dnes chorobu zvládneme endoskopicky cez ústnu dutinu. Uvoľníme záklopku medzi pažerákom a žalúdkom a jedlo zase normálne prechádza. Prvýkrát uskutočnili tento zákrok v roku 2009 v Japonsku, o tri roky neskôr sme takto vyliečili prvého pacienta v rámci východnej a strednej Európy na našom pracovisku. Dnes je náš súbor takto ošetrených jeden z najväčších v Európe, blíži sa už ku štyrom stovkám.
Podobne unikátne zákroky budete prezentovať aj na pražskej konferencii?
Nielen slovne. Súčasťou programu je aj vykonávanie niektorých zvlášť zaujímavých výkonov, ktoré sa budú naživo premietať do kongresového centra.
Pôsobíte ako kongresový ambasádor, máte bohaté skúsenosti s usporadúvaním týchto akcií. Je to úspech, keď sa takáto prestížna konferencia koná práve v Prahe?
Určite je. V lekárskej komunite vládne veľká súťaživosť a vrcholným meradlom úspechu je aj to, keď vám medzinárodná spoločnosť zverí takúto akciu. V roku 2020 v Prahe dokonca chystáme svetový gastroenterologický kongres. Samozrejme hrá úlohu aj to, že je Praha obľúbenou kongresovou destináciou. Je bezpečná, dostupná, má dosť kvalitných hotelov. Z takej veľkej akcie profitujú obe strany, pretože organizovanie kongresov je tiež veľkým biznisom. Sú mestá vyložene zamerané na organizovanie kongresov , ako je Viedeň alebo Barcelona.
Dá sa teda povedať, že českí lekári majú v cudzine vysoký kredit?
To doteraz majú. Tienistou stránkou však je pretrvávajúce odchádzanie elitných absolventov. Povolanie lekára sa dedí a väčšina mojich kolegov má z deti lekárov. Snáď na osemdesiat percent ich pracuje v zahraničí vrátane mojej dcéry. A my, ich rodičia, sme radi. To je v podstate tragédia.
Schválne preháňate, že?
Nie, avšak chcem skončiť optimisticky. Príjmy personálu sa navyšujú a vedecké inštitúcie a univerzity vďaka novému hodnoteniu výskumu získavajú inštrument, ktorý, dúfam, bude nastupujúcu generáciu motivovať, aby sa uplatnila v domácom prostredí.