Sú ľudia gramotní v oblasti psychického zdravia?
To je pekné slovo, že gramotní (smiech). Rozhodne je to lepšie ako generáciu dozadu, pred takými dvadsiatimi – tridsiatimi rokmi. To vidieť aj na štatistike liečených prípadov – je ich oveľa viac. Nie je to len o tom, že pribúda porúch, ale aj o tom, že ľudia viac dôverujú psychiatrom. Prídu prioritne za odborníkom, až potom za liečiteľmi a šarlatánmi. Hoci, samozrejme, obava zo stigmy tu stále je.
Takže strach stále pretrváva?
Určite, ale ja si myslím, že to je jav, ktorý sa nedá úplne eliminovať, lebo naša duša je jednoducho iný orgán ako žlčník, palec či oko. To je čosi veľmi intímne, v čom máme skryté fantázie, identifikácie rôznych pudových pnutí, prianí. No povedzte svojmu terapeutovi na prvom sedení, že máte sexuálne pnutia s objektom, ktorý je pre vás zakázaný.
Nuž, nie je to príjemná predstava, ale asi to dokáže pomôcť.
Určite, lebo moderný človek má problém s emóciami: s tým, ako ich vyjadrovať. Najmä tie, ktoré súvisia s hnevom, odporom, frustráciou, nespokojnosťou, so zlosťou, s agresivitou. Aj keď agresivity je v spoločenskom živote a na cestách viac ako dosť, ľudia majú problém vyjadriť ju pri psychickom zranení, pri zážitku porážky, devalvácii a podobne. Väčšinou ju človek hneď obracia na smútok, na ľútosť. Ale jedno vieme, že fenomén straty – nielen tej, že človek stratí niekoho blízkeho, ale aj fenomén straty v zmysle toho, že sa nám nedarí napĺňať, čím chceme byť, čo máme naplánované – vyvoláva pocit hnevu.
A my ten hnev nevieme spracovať?
My ten hnev ukladáme do seba. A tieto dva fenomény – strata a potláčanie hnevu – sú psychodynamickým základom pre rozvoj depresívnej špirály.
Ako by sme s hnevom mali nakladať?
Vyjadrovať ho.
V rozhovore ventilovať, čo ho spustilo, vyjadrovať ho v gestách, pomôže i vykričať sa a udrieť do niečoho mäkkého päsťou. Nie teatrálne, ale v súkromí a čo najviac autenticky. Napríklad vtedy, keď mladému manažérovi šéf svojou náročnosťou a skúpymi prejavmi pochvaly pripomína otca.
Prečo sme dospeli do stavu, že nevieme vyjadriť svoj hnev?
Jednou z možných odpovedí je skutočnosť, že v modernej spoločností chránime svoje súkromie, svoje ja, nechceme aby tí druhí hlbšie prenikli do našich emócii, pocitov a nálad. Druhou možnosťou je ukázať navonok svoju vnútornú silu a nezraniteľnosť – nás nič tak hneď nevytočí. Nechceme vyjadriť niečo, čo by okolie mohlo chápať ako prejav našej slabosti.
Je kľúčom k liečbe všetkých psychických problémov sebapoznanie?
Pokiaľ ide o moderné civilizačné duševné poruchy, ktoré sú veľmi rozšírené a ktorých hlavným klinickým znakom je úzkosť a depresia, tak áno, lebo človek sa dostane na svojej životnej púti k bodu, že ho začnú prepadať úzkostné stavy alebo začne byť depresívny a nerozumie tomu prečo, čo sa deje. Veď išiel za svojím cieľom, za svojím ego-ideálom, za tým, čo mu ponúka spoločnosť v podobe rôznych hedonistických prvkov, ako je večná mladosť, krása, úspešnosť, kariéra. Úzkosť alebo depresia ho zastavia a on by sa mal obzrieť za sebou, odkiaľ a z čoho vyšiel, kam smeruje a kde sa stala na jeho ces...
Zostáva vám 85% na dočítanie.