Veľká správa o našom zdravotníctve. Prečo Slováci zomierajú zbytočne?

Šok za šokom. Tak by sa dal opísať stav človeka, ktorému stanovia ťažkú diagnózu a ktorý sa vzápätí ocitne ako pacient na bezútešných chodbách slovenských zdravotníckych zariadení. Nevľúdny personál, pleseň na stenách, nekonečné čakania na vyšetrenia či jedlo bez chuti sú alarmujúce sami osebe.

Nieto ešte s vedomím, že tento „škaredý zovňajšok“ je predovšetkým symptómom hlbokých problémov. A frustrácie, ktorú dokladá aj demisia ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej. Podala ju ako reakciu na stiahnutie reformy nemocníc. Reformy, ktorú si podľa slov odborníkov bez ohľadu na jej slabiny nemôžeme dovoliť neurobiť.

Kalavskej rozhodnutie svedčí o tom (a odborníci jej pritakávajú), že poslanci a s nimi celá krajina zase raz prepásli šancu na nevyhnutnú zmenu.

Čím to je, že slovenské zdravotníctvo sa desaťročia nedokáže pohnúť z miesta, a keď, tak maximálne rýchlosťou mastodonta? Je za tým naozaj len malicherné politikárčenie? A ako veľmi jeho neutešený stav súvisí s neutešeným zdravím Slovákov?

Uviaznutí na chvoste

Kým sa pustíme do diagnostiky zdravotníctva, najprv si zrekapitulujme, čím trpí slovenský národ a ako sa mu vodí v európskom kontexte. Pravdu povediac, viac než zle.

Máme o sto percent vyššiu úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia než krajiny OECD a o tristo percent vyššiu než Francúzsko alebo Holandsko. Spolu s Lotyšmi žijeme tiež najmenej rokov zdravého života spomedzi 28 krajín Európskej únie.

„Ženy i mužov, ktorí práve dovŕšili päťdesiatku, čaká len vyše jedenásť rokov života v zdraví,“ znie jedna z prvých viet obsiahlej štúdie Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva, vydanej v roku 2015 Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).

Kým najúspešnejším krajinám v Európskej únii sa za posledné dve dekády podarilo znížiť úmrtnosť na rakovinu najviac o polovicu, u nás pred pár rokmi jej výskyt dokonca prekonal deväťdesiate roky. Podľa štatistík z roku 2016 umierame na onkologické ochorenia najviac v rámci Únie – spolu s Maďarmi a Chorvátmi.

V počte odvrátiteľných úmrtí na stotisíc obyvateľov sa Slovensko takisto ocitlo na chvoste spoločne s ostatnými krajinami bývalého východného bloku Poľskom, Českom a Maďarskom. Napriek vysokej hustote nemocníc u nás zbytočne zomiera dvaapolnásobne viac ľudí ako v okolitej Európe.

Na druhej strane platí, že napríklad spotreba liekov na vysoký tlak u nás v uplynulej dekáde stúpla 2,3-násobne a liekov kompenzujúcich vysoký cholesterol až deväťnásobne. A na dvere ambulancií klopeme doslova pre každú nádchu: pre našu krajinu je typická zbytočná nadspotreba zdravotníckych služieb a plytvanie drahocennými zdrojmi. A tie potom logicky chýbajú inde. Nuž, God save Slovakia.

Peniaze nie sú všetko

V skutočnosti sa však budeme musieť naďalej zachraňovať sami. A prvým krokom k tomu by mala byť dôkladná diagnostika nášho zdravotníctva.
Dušan Zachar, analytik INEKO, za jeho vôbec najvážnejší problém považuje zle nastavené motivácie.

„Ovplyvňujú mnohé veci v zdravotníckom systéme – hospodárenie, odmeňovanie, kvalitu a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Dnes sa neoplatí poskytovať efektívnu a kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre pacientov, lebo za to neprichádza vyššia odmena,“ argumentuje.

„Málo sa rozlišuje pri odmeňovaní na základe produkcie a kvality odvedenej práce, zdravotné poisťovne si môžu vyplácať zisk, aj keď ich poistenci pri mnohých diagnózach čakajú na ošetrenie dlhé týždne až mesiace a štát zaplatí dlhy nemocniciam bez ohľadu na to, či sa nemocnica snaží hospodáriť vyrov...