Rôzne fázy epidémie a princíp epidemiologického boja opísal zdravotnícky žurnál The Lancet. Nebezpečnosť epidémie sa hodnotí podľa toho, aká dlhá doba uplynie od nakazenia pacienta cez obdobie, kedy je chorý infekčný pre ostatných, až do momentu, kedy prestáva byť infekčný.
Inkubačná doba ochorenia COVID-19 sa odhaduje na 5-6 dní. Potom je minimálne 10 dní osoba infekčná pre ostatných. Testovanie na základe symptómov choroby sa nejaví ako účinné vzhľadom na to, že 80 percent populácie má len veľmi slabé príznaky choroby, ktoré sú zameniteľné napríklad s chrípkou. Otáznikom zostáva, ako dlho je pacient infekčný, keď ešte nejaví žiadne príznaky choroby.
Vedci podľa serveru Lidovky.cz používajú na znázornenie rýchlosti šírenia nákazy takzvanú epidemiologickú krivku. Čím pomalšie a v čím menšej komunite sa nákaza šíri, tým plochejší je tvar krivky a tým dlhšia je v čase. Ak sú opatrenia obmedzené alebo zrušené - na príklad na zmiernenie ekonomických dopadov - krivka vyskočí opäť prudko nahor. Príkladom červenej krivky je už spomínané Taliansko.
„Nemožno určiť, kde sa bude v budúcnosti vírus šíriť, ale možno kontrolovať, akou rýchlosťou,“ panuje zhoda medzi vedcami. Dôležité je vedieť, v akej fáze epidemického cyklu sa práve konkrétny štát nachádza.
Štyri fázy epidémie
Akčný plán vlády Spojeného kráľovstva, ktorý je dostupný tu, rozlišuje štyri fázy epidémie koronavírusu. Prvou fázou je „prijatie“ (angl. contain), v ktorej sa exekutíva snaží o nájdenie prvých prípadov infikovaných, stopovanie k zdroju ich nákazy a zadržiavanie rozmachu epidémie, ako najdlhšie to ide.
Pokiaľ dôjde k prvému komunitnému šíreniu v krajine a epidémiu už nemožno ďalej efektívne zadržiavať, nastáva fáza dva - tzv. odkladanie (angl. delay). Stratégiu, ktorú volia vlády po celom svete tvárou v tvár druhej fáze koronavírusu, sa odborne hovorí sociálne dištancovanie. Ide o uzatváranie škôl, divadiel, knižníc - teda miest, kde sa naraz koncentruje príliš veľa ľudí. V prípade Číny či teraz aj Talianska ide o plošné uzatváranie celých oblastí.
Cieľom postupu je vyhnúť sa scenáru, kedy začne byť v jednom okamihu príliš veľa nakazených naraz, čím sa samozrejme zvýši aj počet kriticky chorých (zhruba 3 percentá, iné zdroje dokonca uvádzajú až 6 percent), ktorí nutne potrebujú lekársku starostlivosť na nemocničných lôžkach.
V takejto situácii by totiž rýchlo mohlo dôjsť k zahlteniu zdravotného systému. Sociálne dištancovanie tak kupuje čas nemocniciam, aby zvládali riešiť toľko prípadov, koľko ich v danú chvíľu riešiť skutočne môžu.
Pacienti s prioritou
Presne k takému kolapsu nemocničného systému v dôsledku nezvládnutej rýchlosti šírenia nákazy došlo podľa servera Politico v Taliansku. Doktori sú nútení uprednostňovať tie s najväčšími šancami na prežitie - teda mladých ľudí a tých, ktorí nemajú žiadne vedľajšie zdravotné problémy.
„Je to skutočnosť, že si budeme musieť vyberať, koho liečiť. Táto voľba dopadne na konkrétne zdravotníkov v ich pôsobisku a oni sa potom môžu stretávať s etickými problémami,“ povedal doktor pracujúci v jednej z najväčších milánskych nemocníc. „Nemocnica v Pavii, Lodi či Bergame sa blíži k úplnému naplneniu,“ dodáva.
„Opustili sme princíp, kto prv príde, ten bude prvý ošetrený,“ hovorí Mario Riccio, doktor v nemocnici v meste Cremona. „Nechceme nikoho diskriminovať,“ oznamuje Luigi Riccione, predseda etickej komisie talianskeho spoločenstva anestetikov. „Ale sme si vedomí toho, že telo extrémne krehkého pacienta nedokáže zniesť niektoré liečebné postupy, ako to dokáže telo inak zdravého človeka.“