"U pacientov s Alzheimerovou chorobou sa niekedy prejavujú tzv. poruchy správania, teda behaviorálne poruchy, kam samozrejme spadá tiež prejav zloby, zloba," berie si opäť slovo Jarolímová. V mnohých prípadoch sú však podľa nej tieto zmeny vyvolané iným správaním okolia skôr než samotnou chorobou. Ak sa stretnete s agresivitou, vždy popremýšľajte, či nedošlo k nejakej zmene, k niečomu, čo by chorého s demenciou mohlo vykoľajiť, znervózniť. Môže ísť aj o tichú výčitku, že "teraz je všetko inak". "Človek s demenciou síce napríklad zabudne na konkrétne situácie, ale pocit, ktorý z nich vyplýva, sa do neho otlačí," objasňuje expertka. Práve kvôli pocitu, že je stále niečo zle, v chorom narastá napätie, je v strese a potom tiež dochádza k spôsobu obrany. A najčastejšou obranou je u ľudí celkom prirodzene agresia. Keď k nej dôjde, je na strane starajúceho dôležité agresiu nezrkadliť. Trebárs odísť z miestnosti, chvíľu rozrušeného nechať, nech sa upokojí. Po chvíli sa vľúdnym hlasom opýtať, či si nedá niečo dobré, či nemá smäd a podobne. Jarolímová kladie dôraz práve na ten pokojný tón v hlase - musí z neho vyžarovať akceptujúci podporný prístup, v ktorom vidí prevenciu všetkých konfliktov. Všetci však vieme, ako je ťažké zachovať pokoj, keď sa chorý s demenciou pýta ôsmykrát na tú istú vec a vy mu máte zakaždým odpovedať, ako by to bolo prvýkrát. Aby ste to boli schopní, musíte mať dobrú náladu, žiť v pozitívnej atmosfére. A preto na starostlivosť človek nesmie byť sám.Pixabay