Pri nedostatku vakcín a ich nepravidelným dodávkam sa stále častejšie hovorí o tom, že by sa mohli jednotlivé očkovacie látky kombinovať. Vo Veľkej Británii k tomu prebieha hneď niekoľko štúdií.
Podľa profesora Pavla Boštíka by to mohlo byť výhodné práve preto, že by išlo o kombináciu dvoch rôznych očkovacích prístupov, uvádza iDNES.cz.
Kombinácia vakcín by mohla byť pozitívna
Zaujímavá by tak podľa neho mohla byť kombinácia RNA či DNA vakcíny s inými prípravkami, ktorými sú napríklad inaktivované alebo vektorové vakcíny.
"Všetky vakcíny totiž fungujú primárne na rovnakom princípe, teda že sa imunitný systém dostane do kontaktu s časťou toho vírusu a tvoria si proti nemu odpoveď," vysvetľuje.
Odlišný princíp fungovania ale podľa prednostu môže byť vyložene pozitívny. "Buď môže určitým spôsobom zvýšiť imunitu vakcíny alebo pôsobiť trochu iným smerom či inak zaktivovať imunitný systém," zamýšľa sa Boštík.
"Takže nakoniec tá imunitná odpoveď bude širšia v tom, že bude aktivovaná rôznymi spôsobmi, aj keď proti rovnakému antigénu. A z toho potom môže byť imunita intenzívnejšia," hovorí Boštík s tým, že by kombinácia vakcín mohla imunitu proti covidu dokonca aj predĺžiť.
Očkovanie detí je potrebné zvážiť
Boštík sa vyjadril aj k tomu, či by podľa neho bolo vhodné očkovať deti. "Hoci sa teraz celkom správne zameriavame na očkovanie zraniteľnej populácie, u ktorej je väčšia pravdepodobnosť, že u nich bude mať chorobu ťažký priebeh, tak by sme si mali pripraviť pôdu aj na to, že nastane doba, kedy budú vakcíny aplikované tiež deťom," tvrdí Boštík.
Podľa profesora mikrobiológie k tomu však musia najprv vzniknúť relevantné štúdie a odborníci musia presne vedieť, čo od vakcíny, ktorá bude určená pre deti, očakávať.
"Ak po nej požadujeme, aby imunitný systém zabránil akejkoľvek replikácii, teda, keď sa vírus dostane do organizmu, tak proste nedôjde k žiadnej infekcii," uviedol.
A to by podľa Boštíka mala byť zásadná požiadavka: aby deti nemohli byť infekčné, aby nemohli nakaziť ďalších ľudí.
"Dáta totiž ukazujú, že deti fungujú skôr ako prenášači, sú schopné bezpríznakovo prenášať," poukazuje.
K takémuto účelu by podľa profesora Boštíka nebola vhodná napríklad jednodávková vakcína od spoločnosti Johnson & Johnson, ktorá má nižšiu účinnosť, ktorá sa pohybuje okolo 67 percent.
Táto vakcína síce u drvivej väčšiny pacientov zabráni ťažkému priebehu infekcie, ale nemusí úplne zabrániť nákaze, hoci s ľahkým priebehom.
"Takáto vakcína by nám asi u detí veľmi nepomohla, keby mala len účinnosť vzhľadom na to, že by zabraňovala ťažkým prípadom. Pretože u detí ich veľa nie je, aj keď to samozrejme neplatí stopercentne," hovorí.
AstraZeneca je bezpečná
Podľa neho bolo správne, že sa v minulých dňoch Česká republika nepridala k štátom, ktoré prestali očkovať vakcínou spoločnosti AstraZeneca.
"Nie sme v situácii, že by sme mohli povedať, že nebudeme očkovať touto vakcínou, pretože máme k dispozícii inú vakcínu. Myslím si, že to naši predstavitelia zvládli dobre," myslí si.
"Zástupcovia Európskej liekovej agentúry vyhlásili, že benefity, ktoré táto vakcína poskytuje, ďaleko prekračujú riziká, ktoré s tým súvisia," hovorí prednosta s tým, nebola preukázaná súvislosť medzi úmrtím pacientov a podaním vakcíny.
Boštík hovoril aj o ďalších vakcínach. Podľa neho pandémia koronavírusu urýchlila praktické využitie niekoľkých konceptov, ktoré sa pri vývoji vakcín aplikovali už niekoľko rokov, ale žiadny z nich sa nedostal do praktického využitia.
Sputnik je dobrá vakcína, ale...
"V rámci vakcinácie proti koronavírusu sa podarilo praktické využitie konceptu RNA alebo DNA vakcíny," hovorí Boštík. On sám medzi ponukou všetkých vakcín, ktoré sú v tejto chvíli po svete k dispozícii, favorizuje práve RNA vakcíny Pfizer a Moderna.
Prednosta Ústavu klinickej mikrobiológie Fakultnej nemocnice v Hradci Králové sa zmienil aj o ruskom Sputniku.
"Ja si myslím, že to asi bude dobrá vakcína. Ten mechanizmus je tam rovnaký ako napríklad u vakcíny Johnson & Johnson. Taktiež aj ďalšie vakcíny, ktoré sú napríklad v experimentálnej fáze, sú na ňom založené, čiže je to ten konkrétny adenovírus," vysvetľuje.
"A navyše ruská vakcína pracuje so systémom dvoch dávok, kedy v každej z nich je trochu iný typ adenovírusu, čo si myslím, že je tiež šikovne vymyslené. Ja si myslím, že to je dobrá vakcína. Len je potrebné náležite dotiahnuť schvaľovací proces v rámci Európskej liekovej agentúry," uzatvára Boštík s tým, že aj vinou samotného Ruska je vývoj tamojších vakcín zbytočne spolitizovaný.