Odpusťte, že začneme takto expresívne. Skúste si však predstaviť, že vám lekár oznámi nález na mozgu. Nádor s tendenciou zvrhnúť sa.
A zároveň vám povie, že existuje spôsob, ako ho udržať v bezpečných medziach. Šli by ste do toho, alebo by ste sa rozhodli nechať nádoru voľný priebeh?
Dovolím si tipnúť, že 99 percent z nás by si zvolilo prvú možnosť. A nielen pri tumore na mozgu, ale aj na akomkoľvek inom orgáne.
A teraz otázka číslo dva. Čo by ste spravili, keby vám lekár oznámil, že máte tlak 135 na 90 a potrebujete liečbu a úpravu životného štýlu?
Niet pochýb o tom, že tu by už ochota siahnuť po záchrane bola o čosi nižšia. Verili by ste, že v praxi si ju podľa štatistík volí prinajlepšom tretina pacientov?
Dôvod je prostý a čiastočne pochopiteľný, hoci logika mu chýba. Predstava nádoru v nás jednoducho spúšťa desivé obrazy a scenáre, kým dvojica čísel našu imagináciu necháva chladnou.
Len málokto v nej dokáže zahliadnuť vstupnú bránu k postupnej degradácii ciev, ktorá ústi do takých zabijakov (nielen) Slovákov, ako sú infarkt či mozgová mŕtvica. Hoci tou bránou nesporne je.
Nerozpoznaní hypertonici
Nikto z nás netúži zažívať bolesť. Ale ak nejakú chorobu nesprevádza, nie je to vždy užitočné. Absencia bolesti a vonkajších príznakov ako takých však nie sú jediné dôvody, pre ktoré vysoký krvný tlak, odborne nazývaný artériová hypertenzia, tak masívne podceňujeme.
Súvisí to aj s veľkou mierou rozšírenia tejto choroby. Podľa odhadov ňou trpí 40 až 50 percent dospelej populácie – a tieto čísla stále narastajú.
Nuž, a keď je niečoho veľa, stáva sa to akceptovanou normou. Nič to nemení na tom, že dôsledky neliečenej hyp...
Zostáva vám 85% na dočítanie.