Výskum, na ktorom spolupracoval medzinárodný tím vedcov zo 14 krajín vrátane odborníkov z Oxfordskej univerzity, sa pokúšal otestovať hypotézu, podľa ktorej majú živočíšne druhy od momentu dosiahnutia dospelosti relatívne nemennú rýchlosť starnutia.
"Naše zistenia podporujú teóriu, že - skôr než v dôsledku odďaľovania smrti - žije v dnešnej dobe množstvo ľudí oveľa dlhšie vďaka zníženiu úmrtnosti v mladšom veku," uviedol José Manuel Aburto Oxfordského Leverhulmeho inštitútu pre demografiu (Leverhulme Center for Demographic Science - LCDS).
Výskumníci analyzovali a porovnali údaje o narodení a úmrtí ľudí a iných primátov, ktoré zozbierali na rozličných kontinentoch v rôznych časových obdobiach. Zistili, že všeobecný model úmrtnosti je u všetkých rovnaký. "To naznačuje, že dlhovekosť sa riadi skôr podľa biologických než environmentálnych faktorov," dodal Aburto.
Tieto skúmané štatistiky podľa vedcov potvrdili, že jedinci žijú dlhšie vďaka zlepšujúcim sa životným podmienkam a zdravotnej starostlivosti, čo vedie k zvyšovaniu dlhovekosti u celej populácie. S pribúdajúcim vekom je napriek tomu u všetkých druhov jasne vidieť prudký nárast úmrtnosti.
Všetky súbory údajov skúmané tímom vedcov odhalili rovnaký všeobecný vzorec úmrtnosti: v detstve vysoké riziko úmrtia, ktoré v období dospievania rýchlo klesá, zostáva nízke až do ranného veku dospelosti a následne s pribúdajúcim vekom neustále stúpa.
"Čoraz viac ľudí žije v súčasnosti oveľa dlhšie. Trajektória k smrti v starobe sa však nezmenila," dodal Aburto. Nová štúdia, ktorá bola publikovaná minulý týždeň, podľa neho naznačuje, že biologické faktory nedokáže prekonať ani doterajší pokrok v medicíne.