Maďarka Katalin Karikó a Američan Drew Weissman získali Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za prácu, ktorá pomohla pri vývoji mRNA vakcín, ktoré zmenili priebeh pandémie koronavírusu.
Udelia ešte štyri ceny
Nobelova komisia udelila cenu za objavy týkajúce sa modifikácií nukleozidových báz, ktoré umožnili vývoj účinných mRNA vakcín proti covidu.
Cena za fyziológiu a lekárstvo sa tradične vyhlasuje na úvod takzvaného nobelovského týždňa. Vlani ju získal švédsky expert na evolučnú genetiku Svante Pääbo, ktorý popísal kríženie pravekých predkov ľudí.
V nasledujúcich dňoch budú oznámení noví nositelia Nobelových cien za fyziku, chémiu, literatúru a mier. Budúci pondelok potom tento maratón zavŕši meno čerstvého držiteľa ocenenia za ekonómiu.
Kontroverzné reakcie
Udeľovanie Nobelových cien za fyziku, chémiu či fyziológiu a lekárstvo vyvoláva v posledných rokoch stále častejšie kontroverzné reakcie a rozhorčenie nad tým, kto bol vyznamenaný a komu bolo ocenenie upreté.
Jedným z problémov je, že väčšina vedeckého výskumu v súčasnosti prebieha vo veľkých tímoch odborníkov, podľa pravidiel však môžu byť vo vedeckých odboroch vyznamenané zároveň iba tri osobnosti.
Doba, kedy osamotený génius zvolá heuréka a zmení tým svet, je dávno preč – ak niekedy vôbec existovala, hovorí podľa CNN astrofyzik a bývalý prezident britskej Kráľovskej spoločnosti Martin Rees.
"Môže sa stať, že na danom projekte pracuje niekoľko ľudí paralelne a (Nobelov výbor) niektoré z nich zvolí a iné nie. Alebo (členovia Nobelovho výboru) vyberú určité osobnosti z jedného tímu vedcov, pričom nie je jasné, či tí, ktorých vybrali, boli v tomto tíme dominantní," uvádza Rees, ktorý patrí k najznámejším svetovým kozmológom.
Napríklad v roku 2017 ocenila Švédska kráľovská akadémia Nobelovou cenou za fyziku troch členov tímu, ktorý ako prvý zachytil gravitačné vlny predpovedané Albertom Einsteinom. Kľúčová práca, ktorá objav opisuje, má takmer 1000 autorov. Nobelovu cenu však dostali iba traja - Rainer Weiss, Barry Barish a Kip Thorne.
Zmenu neplánujú
Tajomník Nobelovho výboru pre cenu za chémiu Peter Brzezinski hovorí, že zmena pravidiel nie je v pláne. Podľa neho ale výbor po predložení tajných nominácií, ktoré musí byť urobené ku koncu januára, návrhy detailne preveruje.
"Žiadame množstvo expertov z celého sveta, aby o oblastiach, z ktorých pochádzajú nominované objavy, spísali správy a zmienili v nich aj jednotlivcov, ktorí sa v týchto oblastiach najviac vyznamenali," uviedol Brzezinski.
"Navyše čítame príslušnú literatúru a navštevujeme konferencie. Postupom času sa nám často podarí identifikovať obmedzený počet vedcov, ktorí objav urobili. Ak sa to nepodarí, nie sme takýto objav schopní navrhnúť Švédskej kráľovskej akadémii," dodal.
Nobelove ceny sa tiež v súlade s odkazom Alfreda Nobela udeľujú iba v troch vedných disciplínach a odbory, ako je matematika, informatika či klimatológia, zostávajú zanedbávané.
Rovnako v rámci chémie, fyziky a fyziológie a lekárstva dostávajú niektoré oblasti výskumu výraznú prednosť pred inými. Zo 114 poddisciplín bola podľa štúdie citovanej CNN viac ako polovica Nobelových cien v rokoch 1995 až 2017 udelená v piatich. Tými sú fyzika častíc, atómová fyzika, bunková biológia, neuroveda a molekulárna chémia.
Nobelove výbory pre fyziku, chémiu či fyziológiu a lekárstvo navyše obvykle vyberú objav, ktorý bol urobený o niekoľko desiatok rokov skôr. To je podľa nich potrebné, pretože pri niektorých vedeckých výskumoch trvá určitý čas, kým sa preukáže ich skutočný význam.
Málo ocenených žien
Podľa Reesa však dlhý časový odstup od dosiahnutých objavov a preferovanie určitých disciplín môže niekedy navodzovať dojem, že Nobelove výbory nesledujú vedecké priority súčasnosti. Jednou z týchto priorít je umelá inteligencia, ktorá teraz mení životy ľudí bezprecedentným tempom.
David Pendlebury zo spoločnosti Clarivate Analytics, ktorá predpovedá držiteľa Nobelovej ceny na základe toho, ako často sú články jednotlivých expertov citované a aký veľký majú vplyv vo vedeckej komunite, hovorí, že Nobelove výbory sú veľmi konzervatívne.
Kritika sa znáša na vedecké Nobelove ceny aj kvôli malému množstvu ocenených žien. Hoci Nobelove výbory požiadali pred niekoľkými rokmi navrhovateľa, aby sa pri nomináciách snažili o väčšiu rôznorodosť, čo sa týka vedeckých odborov, zemepisných oblastí, odkiaľ nominovaní pochádzajú, a pohlavia, neboli v rokoch 2019 či 2021 medzi laureátmi Nobelovej ceny za fyziku, a lekárstvo žiadne ženy.
"Spravidla sa vyberá z prác, ktoré boli zverejnené pred 20 či 30 rokmi, kedy bol počet žien vo vede na elitnej úrovni podstatne menší ako dnes. Domnievam sa, že postupom času bude žien oceňovaných viac," hovorí Pendlebury.
Iní experti uvádzajú, že nedostatočné vyznamenávanie vedkýň svedčia o systematickej predpojatosti voči ženám vo vede. Podľa nich bývajú ženy napríklad všeobecne menej označované za hlavné autorky vedeckých prác.