Mimoriadne zriedka sa nájde človek, ktorý po kontakte so slovenským zdravotníctvom nenarieka nad jeho žalostným stavom. Čo keby sme však raz obrátili pozornosť na úroveň zdravotnej starostlivosti vo vlastnej réžii? Odpoveď je na svedomí každého z nás, no štatistiky nehrajú v náš prospech.
Pohyb, zdravá strava, dodržiavanie liečby – vo všetkých týchto parametroch si podľa prieskumov vedieme viac než slabo. Pár údajov za všetky: Národné centrum zdravotníckych informácií hlási, že v ambulanciách všeobecnej starostlivosti je evidovaných viac ako 12-tisíc obéznych detí.
O nič lepšie na tom nie sú ani dospelí, šesť až sedem z desiatich Slovákov trpí nadváhou alebo obezitou – čiže jedným z hlavných rizikových faktorov pre rozvoj hypertenzie.
Roman Margoczy, primár Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, spolovice s úsmevom pripomína pre Hospodárske noviny zážitok svojho kolegu, ku ktorému prišiel 150-kilový pacient. „Tak čo budeme robiť, pán doktor, s týmito kilami?“ spýtal sa. Kardiológ mu, ako informuje primár, odpovedal veľmi pohotovo: „My? Hádam čo vy budete robiť.“
Nuž, a čosi podobné možno konštatovať aj v súvislosti s vysokým krvným tlakom. „Arteriálna hypertenzia predstavuje celosvetovo najrozšírenejší a najdôležitejší rizikový faktor kardiovaskulárnej morbidity a mortality napriek dostupnosti účinných farmakologických liečebných postupov,“ vyhlásila na júnovom kongrese Európska spoločnosť pre hypertenziu.
S dodatkom, že ide o bežnú a hlavnú príčinu srdcového infarktu, mozgovej príhody, zlyhania obličiek a smrti, ktorej sa dá predísť a ktorá postihuje 1,28 miliardy dospelých na celom svete. Aké sú najnovšie odporúčania na zlepšenie tejto chronickej pandémie? Čo by mali zmeniť lekári a čo my samotní, aby sa toto bezútešné domino zastavilo?
Cesnak nás nespasí
Prvoradé sú informácie. Tak ako v každej inej oblasti, aj v tejto je v obehu mnoho hoaxov. Tu je pár z tých, ktoré Eva Goncalvesová z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb vypichuje na portáli presrdce.sk. Spolu s vyvrátením toho-ktorého mylného presvedčenia.
1. Nemusím brať lieky, lebo každý deň užívam cesnak. „Je dobre známe aj dokázané, že cesnak znižuje tlak krvi. Treba ho však užívať denne surový, pričom dokáže redukovať tlak asi o 5 mmHg. Nie je jasne určené dávkovanie, ani ako účinkujú rôzne odrody a predovšetkým nie je zrejmé, či má dlhodobý a pravidelný účinok na tlak krvi. Štúdie účinku cesnaku na krvný tlak sú v dĺžke do 30 týždňov.“
2. Ak mám 60 rokov, je normálne, že mám tlak 160/100, pretože vo vyššom veku tlak stúpa. „Áno, je pravda, že krvný tlak so zvyšujúcim sa vekom stúpa. Prirodzene však narastá len tzv. horný tlak, zvyšovanie ‘spodného‘ je vždy patologické. U ľudí starších ako 75 rokov nie je nutné snažiť sa horný (systolický) tlak znížiť pod 140 mmHg. V týchto prípadoch hodnoty pod 150 mmHg považujeme sa dostatočné.“...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.