Ohrozená je takmer polovica známych kvitnúcich rastlín, teda viac ako 100-tisíc druhov. Predpokladá sa, že ohrozených je ďalších približne 77 percent vedecky nepopísaných druhov. Hlavným dôvodom je klimatická zmena a strata habitatu napríklad pre odlesňovanie a zatopenie údolí riek po výstavbe priehrad.
Výskumníci navrhujú, aby všetky novoobjavené druhy boli považované za ohrozené až do momentu, kým sa nepreukáže opak. Mnoho druhov môže byť endemických a môžu rásť iba na jedinom konkrétnom mieste, prípadne sa môžu nachádzať v oblastiach výrazne poznačených ľudskou činnosťou.
"Deväť z desiatich našich liekov pochádza z rastlín, čelíme preto reálnej hrozbe, že v budúcnosti prídeme až o polovicu potenciálnych liekov," vyhlásila analytička a spoluautorka štúdie Matilda Brownová.
Vedci každoročne formálne popíšu viac ako 2500 nových druhov, medzi ne však nerátajú huby, ktoré sú najmenej popísanou časťou prírody. Podľa odhadu mykológov z viac ako 2,5 milióna druhov je popísaných iba približne 155-tisíc druhov.
Riaditeľ vedeckého výskumu v Kew profesor Alexandre Antonelli vyhlásil, že vieme viac o povrchu Marsu ako o hubách na našej vlastnej planéte.
Najnovší výskum by mal preto podnietiť zákonodarcov, aby pri tvorbe legislatívy a výbere chránených území brali do úvahy aj rastliny a huby, nielen zvieratá. Medzinárodný cieľ stanovený do roku 2030 žiada ochranu 30 percent planéty.