Keď hovoríte, že oxid uhličitý (CO2) uvoľňovaný z fosílnych palív nemusí mať na otepľovanie planéty hlavný vplyv, s akými reakciami sa stretávate? Väčšina ľudí sa predsa domnieva, že táto príčina je už potvrdená.

Nepochybne áno. CO2 je skleníkový plyn a jeho zvyšovanie v atmosfére spôsobuje jej otepľovanie. Dá sa to aj presne kvantifikovať. V týchto otázkach máme v podstate absolútnu istotu. Lenže to, bohužiaľ, nestačí. V hre je oveľa viac. Ide o termodynamickú rovnováhu celého zemského systému a tá je nesmierne zložitá. Taká zložitá, že jej povaha vysoko presahuje aktuálne možnosti nášho poznania. Veľa neznámeho sa navyše ukrýva za vzájomnými interakciami všetkých zložiek systému v kratšom, ale aj v dlhom čase, naprieč desaťročiami a storočiami. Správanie takého systému sa nedá predvídať. Krátkodobo áno, dlhodobo nie. Spoľahlivo nakoniec vieme takmer iba to, že uvoľňovaním oxidu uhličitého z fosílnych palív našej planéte prikurujeme. A k tomu máme povedomie ešte o pár ďalších čiastkových vplyvoch.

Magazín Téma, č. 37 SNÍMKA: Archív Hn

SNÍMKA: Archív Hn

Takže veda v skutočnosti nevie?

Veda toho vie dosť veľa, ale stále to nestačí. Ako biológ si napríklad trúfam tvrdiť, že poriadne netušíme, ako s teplotou na Zemi hýbe život, ktorý na nej žije. Ten je väčšinou mikrobiálny, odohráva sa v pôde a tiež v oceánoch, kde kolujú obrovské kvantá látok a energie – je tam napríklad uskladneného oveľa viac tepla ako v atmosfére. Všeobecne vzaté, problém sa dotýka otázky vedeckého redukcionizmu (snahy zjednodušiť, pozn. red.). Na redukcionizme nie je v princípe nič zlé. Veda takto postupuje bežne. Nič lepšie väčšinou aj tak nevie. Problém nastáva až v okamihu, keď sa redukcionizmus stretáva s príliš veľkým tlakom spoločenskej a politickej objednávky. Keď sa výsledky hrubo zjednodušených modelov používajú na veľmi radikálne, ďalekosiahle politické rozhodnutia. A dokonca s podporou zvráteného argumentu, že „veda vie“. Lenže veda, ktorá hovorí, že vie, ako veda skončila. Stáva sa z nej v lepšom prípade viera, v horšom povera. Skepticizmus a neustále spochybňovanie aj najzákladnejších predpokladov k vede neoddeliteľne patria.