Riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka je súčasťou tímu, ktorý vyvíja vakcínu proti Alzheimerovej chorobe. FOTO: HN/Peter MayerFOTO: HN/Peter Mayer
StoryEditor

Novinky o Alzheimerovej chorobe. Naša vakcína dokázala, čo sa žiadnej inej terapii nepodarilo, hovorí vedec

13.01.2024, 00:00

Riaditeľ Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied Norbert Žilka v rozhovore pre HN hovorí:

  • akú rolu zohráva pri Alzheimerovej chorobe genetika
  • čím sa líši skorá demencia od stareckej
  • v akom štádiu je vakcína proti Alzheimerovej chorobe

Čo sa presne deje s mozgom pri Alzheimerovej chorobe?

Najväčším nebezpečenstvom pri tomto ochorení je, že pacienti prichádzajú s prvými klinickými príznakmi kvôli tomu, že ich pociťujú sami alebo ich vidí rodina, veľmi neskoro. Vtedy je už časť mozgu nenávratne poškodená a dochádza k veľkému úbytku nervových buniek v niektorých špecifických oblastiach, ktoré zodpovedajú za príznaky ochorenia. Vtedy je už veľmi ťažké začať efektívnu liečbu, pretože časť mozgu sa zmenšila, a tým pádom dochádza k znefunkčneniu niektorých mozgových oblastí.

image

Účinná prevencia proti demencii. Veda už vie, aké cvičenie pomáha a ako

Čo teda môže na Alzheimerovu chorobu včas upozorniť? 

Získali sme európsky grant, z ktorého budeme financovať väčšiu kampaň, kde budeme presviedčať ľudí, aby sa zbavili presvedčenia, že zabúdanie a niektoré zmeny v správaní sú charakteristickým znakom starnutia, ale že je to chorobný príznak a treba čím skôr navštíviť špecializovaného neurológa alebo psychiatra.

V prípade, že pacient príde v skorších fázach ochorenia, je možné ho na istý čas stabilizovať prostredníctvom nefarmakologických prístupov, ako sú kognitívne tréningy alebo fyzická aktivita. Takto chceme nabádať aj rodinných príslušníkov, aby boli všímavejší a pozorovali prvé príznaky u svojich blízkych.

Niekedy to môžu byť známky počiatočnej demencie, ale u niektorých pacientov to môže trvať ešte niekoľko rokov, pokiaľ sa ochorenia naplno rozvinie. V zahraničí už nastúpili na tento trend a používajú skríning ľudí, ktorí sú v riziku, to znamená dosiahli vyšší vek nad 65 rokov, alebo sa v ich rodine vyskytujú častejšie prípady demencie. V takom prípade je možné u nich vyšetriť molekulové znaky ochorenia, kde dokážeme povedať, že tam prebieha patologický proces mozgu, ktorý sa v nejakom čase môže pretaviť do Alzheimerovej choroby.

Keď ste spomínali skríning, ako ešte v súčasnosti prebieha diagnostika demencie? 

Výrazne sa zmenila v priebehu posledných dvoch dekád, keď sme pochopili, že nedokážeme diagnostikovať ochorenie len na základe klinických príznakov, pretože demencia má mnohoraké podoby. Alzheimerova choroba je len jedna z foriem demencií a na to, aby sme mohli stanoviť finálnu diagnózu, potrebujeme mať v rukách rukolapné dôkazy. Môžu to byť výsledky z pozitrón...

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = science/medicina, menuAlias = medicina, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
16. január 2026 19:02