Prečo sa detské choroby označujú číslami? V minulosti, keď ešte nebolo známe, čo presne tieto ochorenia spôsobuje, lekári ich rozlišovali najmä podľa vonkajších prejavov, najmä podľa výskytu vyrážok.
Práve preto vzniklo číselné označenie, ktoré pomáhalo choroby systematicky triediť. Tieto infekcie najčastejšie postihujú deti v predškolskom a mladšom školskom veku, no výnimočne sa môžu vyskytnúť aj u starších detí či dospelých. Samozrejme, okrem týchto chorôb číhajú na deti aj bežné respiračné ochorenia ako nádcha, chrípka čo covid.
Detské choroby a ich prejavy:
Osýpky (1. detská choroba) – vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, prejavuje sa horúčkou, nádchou, kašľom, zápalom spojiviek a typickou vyrážkou postupne sa šíriacou po tele. Očkovanie je najlepšia prevencia.
Šarlach (2. detská choroba) – bakteriálne ochorenie s angínou, horúčkou a drobnou vyrážkou. Ako jediná z „číslovaných“ chorôb sa lieči antibiotikami.
Rubeola (3. detská choroba) – typické sú červené svrbivé vyrážky, zväčšené uzliny, horúčka. Rubeola je nebezpečná najmä v tehotenstve.
Pseudošarlach (4. choroba) – dnes sa už nepovažuje za samostatné ochorenie, prejavy sú podobné šarlachu.
Infekčný erytém (5. choroba) – začína ako chrípka, no pridáva sa typická vyrážka na tvári v tvare „motýľa“, neskôr aj na trupe a končatinách.
Trojdňová horúčka (6. choroba) – postihuje najmä batoľatá, prejavuje sa vysokou horúčkou, ktorá po 3–4 dňoch ustúpi a objaví sa vyrážka.
Syndróm ruka-noha-ústa (7. choroba) – častý u detí do 10 rokov. Typické sú vyrážky a pľuzgieriky v ústach, na rukách a nohách, bolestivé prehĺtanie. Ochorenie je veľmi nákazlivé.
Prečo je jeseň náročná
Výsledky najnovšieho prieskumu ukázali, že zvýšenú chorobnosť pri zmene počasia vníma 44,3 percenta slovenských rodičov, tretina ich zaznamenáva občas a 14 percent pravidelne.
Každý štvrtý rodič (26,3 percenta) pritom podporuje imunitu detí pri nástupe do školy či škôlky aj doplnkami výživy. Najobľúbenejšími vitamínami u Slovákov sú C, D a Zinok, pričom najčastejšie po nich siahajú ľudia z Trnavského a Trenčianskeho kraja.
Dáta priniesol prieskum spoločnosti Kompava, ktorý sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 1 000 Slovákov.
„Jesenné obdobie prináša kombináciu väčšieho výskytu vírusov, menej vitamínu D, viac kolektívnych kontaktov a kolísanie počasia, preto je vhodné venovať zvýšenú pozornosť podpore imunity detí,“ vysvetľuje doktor Juraj Klička, pediater, alergológ a imunológ.
Deti sa po lete vracajú do kolektívov, kde sa infekcie šíria rýchlejšie. Vlhké a chladnejšie počasie navyše vírusom prospieva. „V lete majú deti viac čerstvého ovocia, zeleniny a slnka. Na jeseň sa ich príjem často znižuje, čo má za následok oslabenie prirodzenej obranyschopnosti,“ dodáva lekár.
Návrat do školy prináša aj stres z adaptácie, ktorý imunitu dočasne oslabuje. „Striedanie teplôt, keď je ráno chladno a cez deň teplo má za následok časté prechladnutia, lebo deti sa ľahko preobliekajú, spotia a následne prechladnú,“ opisuje Juraj Klička.
Zdravý životný štýl
Imunitu najlepšie posilňuje pestrá strava, dostatok pohybu, spánku a vitamínu D. Dôležitá je aj primeraná hygiena a očkovanie, ktoré chráni pred závažnými chorobami.
Prieskum Kompavy ukázal, že Slováci podporujú imunitu detí najčastejšie vitamínom C (69 percent), vitamínom D (55,5 percenta) a zinkom (39,5 percenta). Obľúbené sú aj bylinné čaje (35,4 percenta) či probiotiká (23 percent).
„Pre detský organizmus sú vhodné bakteriálne kmene Bifidobacterium a Lactobacillus, ktoré sú najviac klinicky preskúmané a podporujú imunitný systém na viacerých úrovniach. Je lepšie si vybrať viacdruhové probiotiká, nakoľko osídľujú sliznicu celého tráviaceho traktu a tým je ich účinnosť vyššia,“ dopĺňa Lucia Černá, generálna riaditeľka spoločnosti Kompava.
Po doplnkoch na imunitu siahajú najčastejšie ľudia z okolia Trnavy (33 percent) a Trenčína (28 percent) a prevažne obyvatelia väčších miest. Najmenej ich podľa prieskumu využívajú ľudia z okolia Banskej Bystrice (20 percent) a Žiliny (22,7 percenta).
Lekár odporúča začať s posilňovaním imunity už niekoľko týždňov pred nástupom do školy či škôlky. „Chorobám sa však úplne vyhnúť nedá, ale dá sa zabezpečiť, že ich priebeh bude ľahší,“ hovorí Juraj Klička. Zároveň pripomína, že častejšie ochorenia u detí v kolektívoch sú prirodzeným procesom – ich imunita sa „učí“.
Prečo majú deti slabšiu imunitu
Podľa lekárov je čoraz bežnejšie, že deti majú oslabenú alebo „nezrelú“ imunitu. Prejavuje sa to opakovanými respiračnými infekciami, dlhším priebehom chorôb či častou únavou.
Hlavnou príčinou je zmena životného štýlu – deti trávia viac času doma a pri obrazovkách a menej vonku. To znamená menej prirodzeného kontaktu s mikróbmi, ktoré imunitu „trénujú“.
„Dnešné prostredie je čistejšie. Kontakt detí so zvieratami či s pôdou a prirodzenými mikróbmi je zriedkavejší. Imunitný systém je tak menej trénovaný, čo môže následne viesť k vzniku alergií a autoimunitných ochorení,“ zdôrazňuje Juraj Klička.
Pandémia covidu tento trend ešte zhoršila – kvôli rúškam a zatvoreným kolektívom mali deti menej bežných kontaktov s vírusmi. Rady od lekára a imunológa Juraja Kličku, ako posilňovať imunitu detí:
- Vyvážená strava – jesť dostatok ovocia a zeleniny (obsahujú vitamíny A, C, E, zinok, selén), celozrnné produkty, strukoviny (sú zdrojom vlákniny a minerálov), ryby, orechy a semienka (obsahujú omega-3 mastné kyseliny), probiotiká a prebiotiká (jogurty, kefír, kyslá kapusta, vláknina,
- Vitamín D – je kľúčový pre správnu funkciu imunitného systému, odporúča sa dopĺňať celoročne (najmä u malých detí a v jesenných a zimných mesiacoch),
- Pravidelný pobyt na čerstvom vzduchu - každý deň, aj keď je chladno alebo prší. Otužovanie pomáha pri postupnom zvykaní si na chlad. Pozor na prílišné obliekanie, vhodné je skôr vrstvenie oblečenia,
- Dostatočný spánok - priamo ovplyvňuje tvorbu protilátok, dojčatá by mali spať 14 až 16 hodín za deň, predškoláci 11 až 12 hodín a školáci 9 až 11 hodín denne,
- Pohyb a fyzická aktivita – vhodná je denne aspoň 1 hodina aktívneho pohybu, čo podporuje krvný obeh a aktivitu imunitných buniek,
- Hygiena, ale s mierou - pravidelné umývanie rúk, čisté prostredie, ale nie prehnaná sterilita. Deti si potrebujú „trénovať“ imunitu,
- Zníženie stresu a psychická pohoda – pre deti je dôležitý stabilný režim s dostatkom času na hru. Menej stresu má za následok lepšiu odolnosť.