Z laického pohľadu vnímame imunitu ako niečo, čo nás bráni pred vírusmi a baktériami. Dá sa z pohľadu imunológa povedať, ktoré typy patogénu, teda či baktérie alebo vírusy, sú pre imunitu ťažší protivník?

Myslím si, že odpoveď nie je jednoznačná, pretože zdravý imunitný systém si dokáže poradiť prakticky so všetkými rôznymi patogénmi. Je na to geneticky vybavený. Vírusové infekcie sú častejšie, pretože sa viac prenášajú kvapôčkami, bakteriálne skôr „nasadajú“ na tie vírusové, ktoré poškodzujú nešpecifické obranné mechanizmy, ako napríklad sliznice a podobne. Tiež záleží na tom, na koho bacily nasadnú, teda na interakciu hostiteľa a mikroorganizmu, na jeho množstve, nástrojoch patogenicity, teda choroboplodnosti.

Odlišuje sa nejako obrana proti rôznym patogénom? Má imunitný systém napríklad iné zbrane na baktérie a iné na vírusy?

V boji proti baktériám hrajú hlavnú úlohu protilátky, ktoré baktériu obalia, a fagocytujúce bunky ju potom pohltia a zlikvidujú. Protilátky sú však dôležité aj pri vírusoch, pretože ak ich máme, vírus sa nedostane do bunky. Preto má taký veľký význam očkovanie. Keď sú protilátky v organizme už pripravené, napríklad proti žltačke, zabránia tomu, aby sa vírus dostal do cieľového orgánu, v tomto prípade do pečene. Len čo už je ale vírus vo vnútri bunky, protilátky už za ním nemôžu dostať. A iné imunitné nástroje, v tomto prípade lymfocyty T (ide o druh bielych krviniek, existuje viac typov T-lymfocytov, všeobecne sa však dá povedať, že sú podstatou špecifickej, teda získanej bunkovej imunity, pri ktorej „potierajú“ napr. nádorové bunky alebo bunky napadnuté vírusmi, pozn. red.), zničia celú infikovanú bunku, teda nielen vírus, ale aj hostiteľskú bunku. Inými slovami, s vaničkou sa vyleje aj dieťa.

Čo zvykne byť najčastejšia príčina toho, že sa inak zdravý organizmus neubráni vírusu alebo baktérii a ochorie?

Môže k tomu dôjsť napríklad vplyvom okolitého prostredia, v ktorom je potrebná veľká koncentrácia toho mikróbu (uzavreté miestnosti s mnohými ľuďmi), a potom aktuálna kondícia človeka, napríklad vyčerpanie, nedostatok spánku, čo sú všetko faktory, ktoré môžu obranyschopnosť človeka prechodne znížiť, takže potom ľahšie niečo chytia.

Takže ak hovoríme, že sme „prechladli,“ teda máme napríklad nádchu a kašeľ spôsobené v skutočnosti nejakou vírusovou infekciou, je na tom prechladnutí tiež kúsok pravdy?

Áno, prechladnutie je práve tá aktuálna kondícia, ktorá spôsobí, že sa vírusy viac množia. Respiračným vírusom sa všeobecne lepšie darí v chladnom prostredí. Je preto dobré, samozrejme, dostatočne sa obliekať, na druhej strane však rozhodne nie je od veci ani otužovanie, aby človek nebol zbytočne chúlostivý a nereagoval prehnane práve na zmeny teploty. Pokiaľ ide o obliekanie, je dobré mať v teple hlavne nohy, pretože