Na Slovensku sa ženy dožívajú približne 81 rokov, muži vyše 74. Svetový priemer sa u žien pohybuje okolo 74, u mužov 68 rokov. Rozdiel v dĺžke života má zrejme hlboké evolučné korene.
Ako vysvetlenie v priemere kratšieho života mužov sa zvyčajne spomína ich väčší sklon k riskovaniu. Často si vyberajú nebezpečnejšie a fyzicky náročnejšie povolania než ženy. Robia napríklad drevorubačov, rybárov alebo vodičov. Práca na stavbách, vo výškach či naopak v baniach, prípadne obsluha ťažkých strojov, býva taktiež mužskou doménou.
Mužov zomiera následkom pracovných úrazov približne desaťkrát viac než žien. Zároveň majú nebezpečnejšie koníčky ako námorý jachting, paragliding či športová streľba.
Toto všetko má bezpochyby vplyv. Na úplné vysvetlenie rozdielu v ženskej a mužskej nádeji dožitia je to však málo. Analogické odchýlky navyše nájdeme aj u ďalších živočíchov, ktorí v živote nepočuli o výplatnej páske a nemajú potuchy, čo je, dajme tomu, taký jachting.
Kde sa nerovnosť berie? O odpoveď sa pokúša nedávny výskum tímu Johanny Stärkovej z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka. Vedci v ňom porovnali dĺžku života celkom 1 176 druhov stavovcov, z toho 528 cicavcov a 648 vtákov.
Genetická záloha
Podľa bádateľov samičky cicavcov žijú dlhšie než samce asi u 72 percent druhov. Priemerný rozdiel je okolo dvanásť alebo trinásť percent (v prípade ľudí približne osem). Situácia u vtákov je do značnej miery opačná – samce žijú dlhšie než samice, a to v 68 percentách prípadov. Rozdiel sa pohybuje okolo piatich percent.
Opísané zistenia podporujú teóriu, podľa ktorej za odlišnou nádejou dožitia stojí technický aspekt súvisiaci so spôsobom určenia pohlavia.
Zatiaľ čo samičky cicavcov majú dva pohlavné chromozómy X, samce nesú kombináciu XY. Samičky to zvýhodňuje – ak sa niektorý z génov na jednom z ich pohlavných chromozómov pokazí, majú k dispozícii zálohu. Pre samce však môže tá istá nehoda znamenať konečnú.
U vtákov je situácia do značnej miery opačná. V bunkách samičiek sedia dva navzájom odlišné pohlavné chromozómy Z a W. Samce naopak majú kombináciu ZZ. Samčia dedičná informácia je teda odolnejšia voči náhodným zmenám. Tie sa v DNA hromadia s rastúcim vekom.
Podľa Stärkovej a spol. je však skutočnosť ešte o niečo zložitejšia – do hry vstupujú minimálne dva ďalšie faktory.
Pohlavný výber
Prvým z nich je tendencia k polygamii alebo naopak monogamii. U polygamných druhov panuje tvrdšia konkurencia o sexuálnych partnerov. Samce tak musia investovať do znakov, ktoré im umožňujú v nej uspieť. Môže to byť napríklad väčšie telo alebo všelijaké ozdoby typu pávieho chvosta či parožia.
Ich tvorba je energeticky náročná – na dlhší život potom chýbajú zdroje. Biológovia označujú evolučnú silu súvisiacu s výberom partnera ako pohlavný výber.
Mohla by vysvetliť, prečo je rozdiel v dĺžke života u vtákov menší než u cicavcov. Samečky vtákov sú síce zvýhodnené kombináciou chromozómov ZZ, musia sa však potýkať s konkurenciou rovnako ako samce cicavcov. O časť svojej výhody danej organizáciou dedičnej informácie tak opäť prídu.
Samce cicavcov sú znevýhodnené hneď dvakrát – oba vplyvy sa navzájom sčítavajú.
Druhý faktor ovplyvňujúci dĺžku života má byť starostlivosť o potomstvo. Samičky sa jej zvyčajne venujú viac než samce. Najmä u druhov, ktoré prechádzajú dlhším obdobím dospievania, je preto výhodné, aby žili dlho.