Bezmála päť miliárd obyvateľov našej planéty získava správy prostredníctvom sociálnych sietí. Na tých sú k dispozícii informácie veľmi rôznorodej kvality – vedecky overenými faktami počínajúc a zámerne šírenými dezinformáciami končiac. Odborníci sa zhodujú v tom, že šírenie dezinformácií môže v spoločnosti napáchať značné škody.
Výsledky z 30 štúdií
Ak napríklad ľudia uveria antivaxerským tvrdeniam o škodlivosti očkovania, klesá počet ľudí chránených vakcínou, stúpa počet nakazených a v prípade smrteľných ochorení rastie aj počet obetí na životoch. V prípade mRNA vakcíny proti covidu je na sociálnych sieťach objem pravdivých a nepravdivých informácií vyrovnaný 50: 50. Pritom ľudia neočkovaní proti covidu umierali na túto chorobu častejšie ako ľudia, ktorí sa nechali očkovať.
Boj s dezinformáciami zacielený na tých, ktorí ich produkujú a šíria, nemá veľkú nádej na úspech už preto, že je ťažké určiť, kde končí regulácia a kde začína porušovanie práv na slobodu prejavu. Ako lepšie riešenie sa javí zvýšenie odolnosti populácie voči dezinformáciám. K tomu by bolo dobré vedieť, ktoré skupiny sú k dezinformáciám najmenej kritické a najľahšie ich akceptujú.
Často sa predpokladá, že medzi zraniteľnejšími prevažujú seniori, ľudia ...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.