Určite ste si to skúšali aj vy. Položiť ChatGPT nejakú citlivú, možno až intímnu otázku. Len tak, zo zvedavosti. Ja som pre potreby tohto článku vyskúšala tento prompt: Ahoj, dnes cítim hroznú úzkosť, nedá sa mi rozmýšľať ani pracovať. Čo mám robiť?
Odpoveď príde v priebehu pár sekúnd: Ahoj, (nasleduje oslovenie menom) mrzí ma, že to máš dnes takto ťažké. To, čo opisuješ, znie ako silná úzkosť – a tá vie úplne „vypnúť“ myslenie aj pracovnú schopnosť. Dôležité je vedieť, že nie je nebezpečná, hoci je veľmi nepríjemná, a prejde. Skúsme ísť krok za krokom, bez tlaku na výkon.
Nasleduje výpočet presných krokov, ktoré by som mala vyskúšať – od dýchania, cez ukotvenie sa v prítomnosti, zmiernenia tlaku na seba, až po odkazy, kde hľadať pomoc. Na záver uistenie: Nie si v tom sama. Som tu s tebou.
Priznávam sa, že so svojím chatbotom som sa neradila o duševnom zdraví prvýkrát. Odpoveď je zakaždým chápavá, uisťujúca, okamžitá. Nemusím čakať, kým bude mať na mňa niekto blízky čas a priestor, nemusím si hľadať psychoterapeuta a čakať na termín.
Vlastne nemusím nič. Zdá sa, že ChatGPT má pochopenie pre každého. A nekonečnú empatiu. Nesúdi. Nekarhá. A to je lákavé. Až príliš na to, aby to fungovalo... V čom teda môže byť háčik?...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.