Ak mnohé mýty o stvorení života na zemi hovoria o tom, že boh či bohovia vyrobili ľudí z hliny, možno sa ukáže, že neboli až tak ďaleko od pravdy. Práve hlina či skôr bahno, teda na prvý pohľad nevábny mix minerálov a vody, by podľa biológov z Cornell University mohlo byť kolískou života na Zemi. Zverejnili to v správe v aktuálnom online vydaní časopisu Scientific Reports.
„Predpokladáme, že rannom geologickom období tvoril bahenný hydrogél dôležité prostredie pre biomolekulárne a biochemické procesy,“ hovorí profesor Dan Luo. V simulovanej pravekej morskej vode vytvorila hlina hydrogél, teda masu mikrospických priestorov schopných nasať tekutinu ako špongia. Počas miliónov rokov sa v týchto priestoroch diali rôzne chemické reakcie, ktoré postupne vyprodukovali proteíny, z ktorých sa ešte omnoho neskôr mohla vytvoriť DNA a postupne jednotlivé bunky. Tieto mikro „továrničky“ zárveň chránili priebeh chemických reakcií pred zásahom okolia.
Luova skupina urobila niekoľko pokusov, v ktorých dokázala, že v bahennom hydrogéli môže prebiehať syntéza proteínov. Vedci si doposiaľ mysleli, že ako predchodca bunkových membrán mohli slúžiť drobné kúsky tuku alebo polymérov. Ukazuje sa však, že práve bahenný hydrogél by mohol byť dokonalým ochrancom vyvíjajúcich sa bunkových štruktúr.
Zdroj: sciencedaily.com