Píše sa október 1914. Jednotky nemeckej armády zvádzajú pri flámskom meste Ypres boj s britskými. V oblasti Wijtschate asi desať kilometrov od samotného Ypres padá jeden z nemeckých vojakov zranený po nepriateľskej strele. Priskočí k nemu jeho druh v zbrani desiatnik Adolf Hitler a nesie ho do bezpečia. Za jeho záchranu neskôr dostane vyznamenanie.
O niekoľko mesiacov sa 22. apríla 1915 pri západobelgickom meste Ypres (Ypern) začína druhá nemecká ofenzíva. Keďže začína hroziť, že z konfliktu sa stane zdĺhavá zákopová vojna, Nemecko sa rozhodne, že skúsi front prelomiť a posunúť. Proti spojeneckým britským a francúzskym jednotkám nasadzuje bojovú chemickú látku chlór, hoci tieto bojové prostriedky boli zakázané haagskou konvenciou z roku 1907.
Chlór poškodzuje zrak a dýchacie cesty, spôsobuje slepotu a záchvaty kašľa a nakoniec bolestivú smrť. Nemci zakopali do zeme na svojej strane frontovej línie vyše 5 700 nádob s chlórom, ktorého bolo asi 168 ton a čakali na vhodné počasie. Keď nastalo, fľaše otvorili a ľahký vetrík privial zelenkavý oblak rovno do francúzskych zákopov.
Chlór zastihol vojakov v 6-kilometrovom úseku zákopov úplne nepripravených a v priebehu polhodiny vyradil z boja 15 000 ľudí. Nemci síce postúpili, ale nemali dosť síl ani prostriedkov na prelomenie frontu. Nehovoriac o tom, že vietor sa rýchlo otočil a smrtiaci plyn zasiahol aj ich vlastné jednotky.
Boje o Ypres na "flámskych poliach" počas tejto ofenzívy sa skončili až 25. mája 1915. Vyžiadali si životy obrovského počtu vojakov, pochádzajúcich najmä z vtedajšieho britského impéria, z Kanady, Austrálie či Nového Zélandu, ktorí na tomto území bojovali proti nemeckým jednotkám po boku francúzskych a belgických vojakov.
Symbolom obetí prvej svetovej vojny sa stal kvet červeného maku, a to práve vďaka básni In Flanders Fields (Na flámskych poliach) kanadského vojenského lekára, podplukovníka Johna McCraea, ktorý bol v Ypres v tom čase prítomný a ktorého utrpenie vojakov hlboko zasiahlo. Báseň zložil v máji 1915.
Ypres ako dôležitý strategický bod bránili britské a francúzske vojenské jednotky a nikdy nepadol do rúk nepriateľom. Oblasť bola miestom intenzívnych a dlhých bojov počas celej vojny. Okrem chlóru tam Nemci na jeseň 1917 tiež po prvý raz nasadili iný chemický bojový plyn, ktorý aj dostal názov podľa mesta Ypres - yperit. A práve yperitom bol v októbri 1918 zasiahnutý aj (už spomínaný) desiatnik Adolf Hitler, o ktorom história mala ešte len počuť.
Belgický minister obrany Steven Vandeput (vľavo) a starosta Ypresu Jan Durnez (vpravo) kladú vence počas spomienkovej slávnosti Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) pri pamätníku Menin Gate v Yprese 21. apríla 2015. Snímka: TASR/AP
Sté výročie prvého rozsiahleho použitia plynu v boji počas prvej svetovej vojny na pamiatku všetkých obetí týchto zbraní v uplynulom storočí si včera pripomenula aj Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW). Na ceremónii blízko poľa, kde Nemecko 22. apríla 1915 po prvý raz použilo plyn, chlór, generálny riaditeľ OPCW Ahmet Üzümcü povedal, že cieľ organizácie nemôže byť nikdy naplnený. OPCW je držiteľom Nobelovej ceny za mier.
„Náš úspech nemôže byť meraný zničenými zbraňami. Musí byť rozšírený na zabránenie vývoju nových zbraní a ich výroby," povedal Üzümcü. Počas ceremónie riaditeľ položil veniec k pamätníku Menenská brána, ktorý je venovaný nezvestným. Spojenci aj Nemecko použili počas vojny toľko delostreleckých nábojov s plynom, že farmári ich dodnes nachádzajú na starých bojiskách. Chemické zbrane si v prvej svetovej vojne vyžiadali celkovo takmer 100 000 obetí na životoch a ďalší milión zranených.
Hoci veľká časť štátov s v Dohovore o chemických zbraniach zaviazala, že nebude žiadne nové vyvíjať ani používať, dodnes sa po svete nasadzujú. Posledným potvrdeným prípadom sú boje v Sýrii spred dvoch rokov.