Keď Elon Musk predstavil nápad potrubného dopravného systému pre ľudí aj náklad, vyzeralo to len ako vízia pre budúcnosť. Teraz sa ale hovorí o termínoch v rádoch rokov, píše iDnes.cz. Hyperloop je vízia Elona Muska, ako pomocou špeciálnych vláčikov pohybujúcich sa v uzavretom tuneli prepravovať ľudí i náklad veľmi vysokou rýchlosťou, ktorá konkuruje aj lietadlám.
Vízia je zaujímavá, ale pre mnoho ľudí bola ako nápad zo sci-fi. Zvlášť potom, čo sám Elon Musk iba ponúkol samotnú predstavu a podľa pôvodných slov sa v projekte už nechcel príliš angažovať. Nakoniec mu to nedalo, a tak vyhlásil prostredníctvom svojej spoločnosti SpaceX súťaž pre študentov na návrh dizajnu dopravnej kapsule. Súťaž na začiatku februára vyhral tím z MIT, nasledovaný Holanďanmi z Delft University of Technology.
V Hyperloope sa ľudia či autá budú pohybovať ako náboj v hlavni elektromagnetickej pušky. Dopravná kapsula dosiahne rýchlosť okolo 1 300 kilometrov za hodinu. To však bude rýchlosť nákladných kapsúl, ľudia budú jazdiť takmer päťkrát pomalšie, aspoň teda v testovacej prevádzke. Len pre porovnanie, takouto rýchlosťou by vaša zásielka dorazila do Košíc približne za 20 minút a človek by sa prepravil za asi hodinu a pol.
Nápadu na dopravný systém sa tiež chytilo niekoľko firiem, ktoré chystajú testovaciu dráhu. Najvýraznejšie sú spoločnosti Hyperloop Transportation Technologies a Hyperloop Technologies. Obe teraz súťažia o prvenstvo v stavbe testovacej dráhy a začatie prvých skúšok.
Prvé spomínané združenie firiem stavia vlastný osem kilometrov dlhý okruh pri Quay Valley v Kalifornii. Druhá firma sľubuje vlastný okruh otvorený do leta v Nevadskej púšti. V oboch skupinách sa angažujú ľudia zo SpaceX.
Sám Musk sa nechal počuť, že sa by sa prví ľudia mohli zviesť čoskoro po roku 2020. Poďme si teda pripomenúť, čo má Hyperloop vedieť.
V rýchlosti konkuruje lietadlám
Hyperloop je nízkotlaková trubica s dopravnými kapsulami, ktoré sa v jednej chvíli pohybujú po celej dĺžke tubusu. Pôvodný projekt počítal s tubusom s priemerom 2,3 metra (3,3m v nákladnej verzii). V ňom má byť tlak vzduchu šesťkrát menší, ako je tlak atmosféry na Marse. Konkrétne 100 pascalov, čo v pozemských podmienkach zhruba zodpovedá tlaku vzduchu vo výške 45 kilometrov nad morom. Z prevádzkových dôvodov bol využitý práve nízkotlakový a nie vákuový systém s úplne odčerpaným vzduchom, ktorý by si vyžiadal vyššie náklady.
Pohyb kapsúl majú zabezpečovať lineárne elektromotory na stenách tubusu. Mali by pokrývať len približne jedno percento dĺžky tunela a pravidelne kapsule urýchľovať. Batérie sú podľa Muska príliš ťažké, an to aby mohli byť priamo v kapsuliach.
Na vzduchovom vankúši
Kabíny sa budú pohybovať na vzduchovom vankúši, ktorý bude vytvorený stlačeným vzduchom a aerodynamickým vztlakom. Každá kapsula má 28 lyžín, na ktorých má "plávať" po vzduchovom vankúši. To sa však môže zmeniť, ak nejaká firma alebo študentský tím vyvinie kapsulu lepšiu.
Kľúčovou súčasťou návrhu je kompresor na palube každej kapsule. Po prvé vytvára vzduchové vankúše, po ktorých vrecko kĺže, a po druhé rieši najväčší aerodynamický problém Hyperloopu, teda správne obtekanie.
Rýchlo sa pohybujúci predmet ako kapsula by v podobnej relatívne úzkej trubici totiž pred sebou tlačil vzduch. Prúdenie nie je tak hladké, aby vzduch unikal pozdĺž stien, aj keď na pohľad je tam miesta dostatok. Kapsula by za normálnych okolností jednoducho fungovala ako piest vo valci. Vzduch pred kabínou by potom samozrejme viedol k spomaleniu jazdy.
Práve preto má mať každá kabínka Hyperloou v sebe kompresor, ktorý odsáva vzduch natlakovaný pred kapsulou, používa ho k udržaniu vzduchového vankúša a zvyšok vypúšťa za kapsulou.
Systém je navrhnutý tak, aby odolal zemetraseniu a bol odolný voči poveternostným vplyvom. Každý pylón, ktorý rúrku podopiera, má byť schopný uniesť sedem kapsúl s cestujúcimi.
Zaujímavé je, že firma počíta s určitou energetickou sebestačnosťou. Prebytky získané zo solárnej, veternej a kinetickej energie premenené na elektrickú sa majú vracať do siete a prinášať ďalšie príjem.