Americká biotechnologická spoločnosť oznámila, že génovou terapiou ubrala ľudskému organizmu dvadsať rokov z veku. Vedci však zostávajú skeptickí, píše Jaroslav Petr pre lidovky.cz.
Vlani v septembri letela 44-ročná výkonná riaditeľka biotechnologickej spoločnosti BioViva zo severoamerického Seattlu do juhoamerickej Kolumbie. Na súkromnej klinike jej tam vedci z jej firmy pichli niekoľko injekcií s geneticky modifikovanými vírusmi. Dedičná informácia vírusu bola génovými inžiniermi skonštruovaná tak, aby vnášala do ľudského tela gény pre enzým menom telomeráza a proteín s názvom folistatín.
Enzým telomeráza, vyrábaný bunkami podľa vírusom "podstrčeného" génu, by mal omladiť dedičnú informáciu buniek v organizme. Bielkovina folistatín by zase mala zabrániť prirodzenému úbytku svalovej hmoty, ku ktorému zákonite dochádza v starobe. Výlet do Kolumbie nebol samoúčelný. Podobné experimenty odporujú pravidlám, ktoré v USA vyhlásil americký Úrad pre potraviny a liečivá. Kolumbia podobnú legislatívu nemá a "génová liečba staroby" je tu legálna.
Pol roka po septembrovom výlete Elizabeth Parrish do Kolumbie sa vedci z firmy BioViva pokúsili overiť výsledky pokusu. Odobrali riaditeľke krv a vykonali analýzu dedičnej informácie jej bielych krviniek. Výsledok? "Vrátili sme jej dvadsať rokov," hlása firma. Svoje tvrdenia opiera o zistenie, že tzv. teloméry sa v bielych krvinkách Elizabeth Parrish od výletu do Kolumbie predĺžili o deväť percent. Naozaj je to dôkaz, že spoločnosť BioViva vyvinula "elixír mladosti"?
Predĺžené koncovky chromozómov
Ľudská dedičná informácia je v každej bunke rozdelená na 46 porcií, tzv. chromozómov. Tie nesú na každom konci zvláštny úsek DNA vzniknutý mnohonásobným opakovaním jednej a tej istej šestice písmen genetického kódu. Tieto koncovky chromozómov sa označujú ako teloméry a slúžia ako genetické "pätníky". Vymedzujú, kde jednotlivé chromozómy končia a kde začínajú. Počas života sa jednotlivé bunky delia a pri každom delení sa im teloméry o niečo skrátia. Skracovanie telomér tak môže slúžiť ako meradlo starnutia organizmu.
Zhruba za dvadsať rokov sa skrátia teloméry v dedičnej informácii bielych krviniek o deväť percent. Elizabeth Parrish vyjadrila nádej, že zásah do dedičnej informácie "pridal jej bielym krvinkám dvadsať rokov zdravia a jej imunitný systém bude vďaka tomu výkonnejší".
Firma BioViva vychádza zo štúdií španielskeho tímu vedeného Mariou Blasco. Tie preukázali, že predĺženie telomér oddiali u laboratórnych myší nástup zdravotných problémov typických pre pokročilý vek a zároveň im predĺži život. "Pozorovali sme oneskorený nástup mnohých chorobných procesov vrátane rakoviny," tvrdí Maria Blasco.
Vnesenie génu pre folistatín by zasa malo v tele Elizabeth Parrish zablokovať účinky bielkoviny myostatín. Tá obmedzuje v organizme stavovcov rast svalov. Vedci z firmy BioViva preto dúfajú, že vyblokováním myostatínu oddialia úbytok svalovej hmoty, ktorý trápi seniorov. Zatiaľ ale o žiadnom pozitívnom efekte zákrokov vykonaných v Kolumbii na svalovinu Elizabeth Parrish nereferujú.
Skepsa odborníkov
"Musíme počkať a uvidíme. Ako dôkaz úspechu možno prijať len solídne dáta," hovorí samotná Elizabeth Parrish a dúfa, že zosilnenie svaloviny u nej už čoskoro preukáže vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Mnoho vedcov je k vyhláseniam firmy BioViva skeptický. Pochybnosti panujú už o predĺžení telomér. Analýzy použité na určenie ich dĺžky sú zaťažené chybou okolo ôsmich percent. Je teda možné, že Elizabeth Parrish sa teloméry vôbec nepredĺžili a ich "nárast" je len dôsledkom chyby laboratória.
Na rozdiel od Marie Blasco mnohí vedci nepovažujú umelé predĺženie telomér za pozitívny fenomén. Tím vedený Abrahamom Avivom z Rutgersovej univerzity napríklad publikoval výsledky pokusov, v ktorých predĺženie telomér prinieslo laboratórnym myšiam zvýšené riziko kardiovaskulárnych chorôb a nádorových ochorení. Mnohí vedci spochybňujú aj údaje o dĺžke telomér ako o spoľahlivom ukazovateli zdravotného stavu.
Tím Dany Glei z Georgetownskej univerzity porovnal dĺžku telomér u veľkého počtu dobrovoľníkov s rizikom ich úmrtia v nasledujúcich piatich rokoch. Vedci našli najmenej desať parametrov, ktoré boli v tomto ohľade spoľahlivejším ukazovateľom než teloméry. Niektoré parametre sa dajú vyčítať z výsledkov rutinných zdravotných testov. Spoľahlivé ako dĺžka telomér sa však ukázali aj rýdzo subjektívne údaje, ako napríklad hodnotenie vlastného zdravotného stavu. "Medzi dĺžkou telomér a dĺžkou života neexistuje príčinná súvislosť," tvrdí v rozhovore pre The Scientist Dana Glei. Predĺženie telomér považuje za viac-menej kozmetickú úpravu. "Je to, ako keď si odfarbíte šedivé vlasy. Takýmto spôsobom si život veru nepredĺžite," vysvetľuje biologička.
Čas pre šialenú vedu
Firma BioViva vzbudila v USA veľkú nevôľu tým, že obišla americkú legislatívu a uchýlila sa k prvým testom do "právneho vákua" Kolumbie. Vedenie firmy to ale neodradilo a Elizabeh Parrish sa snaží nájsť krajinu, kde by BioViva vykonala ďalšiu klinickú štúdiu, tentoraz už na väčšom počte dobrovoľníkov. "Keď sme sa tým začali zaoberať, vyzeralo to ako šialená veda," vyjadrila sa Parrish. "Ale je to šialená veda, ktorej čas práve nadišiel."