Život na Zem možno priniesli meteority a kométy. Teória, ktorá už desaťročia zaznieva medzi verejnosťou i vedcami, získala pred niekoľkým dňami na váhe. Sonda Rosetta, ktorá krúži okolo kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko „oznámila“, že v riedkej atmosfére vesmírneho telesa našla dve ďalšie základné ingrediencie života. Stopy fosforu a aminokyseliny glycín jasne podporujú myšlienku, že kométy sú aspoň čiastočne zodpovedné za obohatenie mladej Zeme o materiál potrebný pre život.
Životná polievka
Desať rokov cesty stálo za to. Sonda Rosetta cestovala za kométou 67P celé desaťročie, aby na neho umiestnila modul Philae, ktorý mal na kométe skúmať jej povrch a zloženie. Hoci sa Philae v polovici minulého roka odmlčal, a to skôr, ako bolo plánované, Rosetta ostala a naďalej pracuje. Krúži okolo kométy a pomocou série prístrojov skúma teleso aspoň na diaľku. Na jej palube sa nachádza aj spektrometer nazývaný Rosina, ktorý ma na starosti zisťovať zloženie prvkov v látke na základe svetla, ktoré odráža. Práve takto objavila prítomnosť glycínu a fosforu. Glycín je najmenšia z 20 aminokyselín, ktoré sa spájajú a vytvárajú proteíny, ktoré sú základom funkcie živej bunky. Fosfor je zas nevyhnutný pre DNA a RNA. „Výsledky dokazujú, že aj veľmi primitívne telesá ako kométy obsahujú komplexnú chemickú ,polievku‘, nezávisle na Slnku či Zemi,“ povedala Kathrin Altweggová, vedúca výskumu z univerzity v Berne a dodala, že tieto telesá obsahujú všetko potrebné pre život, okrem energie.
Otázkou ostáva aj to, či sa na kométe nachádzajú aj ostatné aminokyseliny. Altweggová tvrdí, že na sformovanie potrebujú prítomnosť tekutej vody, preto nie je prekvapivé, že ich Rosetta nenašla.
Jednoduché organické molekuly sa už okolo 67P našli aj v minulosti, toto je však prvýkrát, čo boli odhalené prvky nevyhnutné pre vznik života na Zemi.
Primitívni prenášači
„Množstvo organických molekúl už Rosina identifikovala, teraz ich rozšírila o základné ingrediencie života, a to potvrdzuje teóriu, že kométy mali potenciál dopraviť na Zem kľúčové molekuly pre chémiu ešte pred vývinom života,“ uviedol Matt Taylor, britský vedec v tíme Rosetty. „Je to demonštrácia toho, že kométy sú skladmi primitívneho materiálu v solárnom systéme a zároveň sú nástrojmi, ktoré by dokázali tieto vitálne ingrediencie priniesť na Zem. To je kľúčový cieľ misie Rosetta a výsledkami sme nadšení.“
Misia Rosetty sa má skončiť v septembri tohto roka, keď bude sonda nasmerovaná na kométu, až dôjde ku kolízii. Samotné náznaky o tom, že látky potrebné pre vznik života by sa na kométach mohli nachádzať, sa datujú do minulosti. Rosetta však získala doteraz najjasnejší dôkaz. Hľadaniu glycínu už boli podrobené aj kométy Hale-Bopp a C/1996 B2, no bez výsledku. Stopy tejto aminokyseliny však už boli nájdené počas misie NASA Stardust v roku 2004, keď sonda doniesla na Zem vzorky z kométy Wild 2. Výskum však nebol jednoznačný, vedci totiž nedokázali vylúčiť potenciálnu kontamináciu vzoriek na Zemi. V Halleyho kométe už boli objavené stopy fosforu.