Je to jeden z najzhubnejších nádorov vôbec. Na rozdiel od rakoviny pankreasu melanóm môžeme vidieť, a tak ho zachytiť včas. Aj preto je dôležité chodiť na preventívne prehliadky. A áno, môže vzniknúť zo znamienka, ktoré máme celý život, alebo z toho, ktoré sme si poranili. O tom, prečo vzniká a či je slnko naozaj také nebezpečné, hovorí dermatologička Zuzana Murárová z Národného onkologického ústavu v Bratislave.
Rakovina kože patrí do prvej päťky najčastejšie sa vyskytujúcich rakovín. K tým najčastejším patrí najmä bazocelulárny a spinocelulárny karcinóm a malígny melanóm. Je bazalióm (bazocelulárny karcinóm) ten „lepší“, teda menej zhubný?
Z kožných nádorov je to jeden z tých častejších nádorov. Zo spomínaných troch ho pokladáme za najmenej zhubný, ale závisí to od histologického typu. Aj preto pacienta, u ktorého bol diagnostikovaný a odstránený takýto nádor, nenecháme bez dohľadu, je kontrolovaný zvyčajne každého pol roka, pretože môže prísť k recidíve buď v samotnej jazve a jej blízkosti, alebo sa môžu objaviť ďalšie bazaliómy na iných miestach tela. Vznik ochorenia súvisí zväčša s typom pokožky, s rizikovým správaním sa pred vznikom bazaliómu, najmä častým opaľovaním a následným poškodením kože slnečným žiarením. Nezriedka pozorujeme bazaliómy už u mladých ľudí.
Existuje nejaké špecifické miesto, kde sa objavia najčastejšie?
Sú to najčastejšie slnkom exponované miesta, čiže tvár, dekolt, ramená, veľmi často vídavame bazaliómy na chrbte. Ale môžu byť na hociktorom mieste.
Spomenuli ste, že ich vznik závisí aj od typu pokožky. Predpokladám, že viac ohrození sú ľudia so svetlejším typom pokožky.
Áno, ide o najcitlivejšie typy. Sú to ľudia, ktorí majú výrazný sklon k spáleniu, čiže po expozícii slnka sčervenajú, veľmi ľahko sa spália, málo pigmentujú, majú modré oči, svetlú pokožku, blonďavé, prípadne až ryšavé vlasy. Ide o fototyp I a II. Sú veľmi náchylní na vznik buď nemelanómových kožných nádorov alebo melanómu.
Najrizikovejší je malígny melanóm. Prečo? Kvôli tomu, že je taký agresívny?
Kvôli veľmi častým vznikom metastáz. Či už kožných metastáz v blízkosti melanómu alebo v lymfatických uzlinách a vnútorných orgánoch (pečeň, pľúca, mozog, kosti...). Keď sa nezachytí včas, dosiahne určitú hrúbku v milimetroch (hodnotenie podľa Breslowa) a potom už ide o vysoko rizikové melanómy, ktoré pacientom spôsobujú komplikácie.
Ako dlho trvá, kým sa melanóm dostane do fázy, keď už metastázuje?
To je veľmi individuálne, u každého pacienta je to inak. Zväčša pri nízko rizikových tenkých melanómoch je prognóza veľmi dobrá. Ak príde pacient včas, po radikálnom odstránení melanómu je sledovaný v pravidelných intervaloch a vyšetrovaný spektrom vyšetrovacích metód. V takomto prípade sa komplikácie ochorenia vyskytujú zriedkavejšie, no aj tu sa môžu objaviť metastázy aj po niekoľkých rokoch. Bohužiaľ, je skupina pacientov, ktorí to zanedbajú a prídu neskoro, často už v čase existencie metastáz. Sú však aj pacienti, u ktorých sa melanóm správa agresívne a vyvinie sa relatívne rýchlo.
Našťastie, melanóm patrí k tým onkologickým ochoreniam, ktoré sú „viditeľné“, čiže príznaky, resp. vznik vidíme, na rozdiel napríklad od rakoviny hrubého čreva či pankreasu. Je to však vždy tak? Stane sa niekedy, že je „skrytý“ a pacient ani nezistí, že sa na jeho tele dejú zmeny?
Melanómu sa hovorí, že je to také škaredé káčatko medzi ostatnými pigmentovanými a nepigmentovanými prejavmi na koži pacienta. Často ho nielen dermatológovia, ale aj ostatní lekári diagnostikujú a odošlú pacienta k nám. Vyšetrenie pigmentových prejavov robíme pomocou špeciálneho prístroja, dermatoskopu, no často už voľným okom vidím, či pacienti majú alebo nemajú problém. Časť pacientov má mnohopočetné pigmentové névy (znamienka), keď môže novovznikajúci melanóm alebo iná kožná malignita uniknúť pozornosti. Každého pacienta je nutné dôkladne vyšetriť, nielen postihnuté miesto, ale celý povrch tela, pokožku hlavy, dlane, stupaje, nechty. Nezabúdame ani na miesta pod spodnou bielizňou, hanblivosť tu nie je na mieste. Vždy si dávam pozor, aby mi neunikol nepigmentovaný, tzv. amelanotický melanóm. Môže to byť ružový alebo červený uzlíček, ktorý vznikne na koži. Pri akejkoľvek klinickej nejasnosti je nutné pacienta odoslať na chirurgické odstránenie nádoru s následným histologickým vyšetrením. U niektorých pacientov sa melanóm môže vyskytnúť aj na sliznici nosa, hrdla, niekedy aj v oblasti čreva a oka. Inokedy sa u pacienta zistia len metastázy melanómu, ktoré sú potvrdené histologicky, bez primárneho ložiska na koži alebo slizniciach.
Čo by sme si mali všímať okrem zmeny znamienka? Aké sú ešte varovné príznaky?
Varovný signál je čokoľvek nové, čo nám vznikne na koži a je to pigmentované alebo bez pigmentu, zdurené alebo dlhodobo zapálené, krvácajúce niečo, čo tam nebolo. Vtedy treba vyhľadať dermatológa a poradiť sa. Samozrejmosťou by mala byť preventívna prehliadka znamienok, ktorú by mal bežný človek absolvovať raz ročne. Dôležité je tiež samovyšetrovanie znamienok v pravidelných intervaloch. Samozrejme, keď vidíme problém, treba ísť hneď k svojmu dermatológovi v mieste bydliska. Ten pacienta vyšetrí, väčšinou aj dermatoskopicky, a ak sa mu niečo nezdá, pošle ho k nám na špecializované pracovisko. K ďalším varovným signálom patria zmeny pôvodného znamienka, pôvodného pigmentového prejavu. Teda sledujeme, či sa znamienko zmenilo podľa klasického ABCDE kritéria.
Čo presne to znamená?
To A (asymetria) znamená, či nie je asymetrické, B (z angličtiny border), či má alebo nemá pravidelné okraje, či sa okraje do plochy nejako nerozširujú alebo nepostupujú. C (color) je farba, nerovnomernosť či strata pigmentácie, D (diameter) znamená priemer, teda nárast znamienka do plochy a nad úroveň kože a napokon E (evolution) – vývoj, zmena znamienka. Pacienti často prichádzajú s tým, že roky majú hnedé znamienko a zrazu sa zväčší, zmení sfarbenie, niekedy časť vybledne, prípadne sa v ňom vytvorí červený alebo tmavočierny uzlík, ktorý môže krvácať alebo môže byť podráždený. Vtedy netreba návštevu dermatológa odkladať, stojí za to prísť včas.
A čo bolesť?
Pacienti zväčša nepociťujú bolesť, skôr sa sťažujú na komplikácie, ktoré spôsobuje zhubný nádor kože. Najčastejšie je to krvácanie, mokvanie z dôvodu porušeného povrchu nádoru s neschopnosťou spontánneho zhojenia. Dôležitá je aj intuícia pacientov, často prichádzajú včas vďaka tomu, že sa im znamienko alebo výrastok nezdá, dráždi ich, svrbí... Aby sme však zbytočne nestrašili, nie všetko nové, červené, šupinaté a pigmentované, čo sa objaví na našej koži je zhubný kožný nádor. Často sú to nezhubné angiómy, fibrómy, keratózy a iné. Návšteva dermatológa však ani v tomto prípade nebýva zbytočná.
Pamätám si, ako mi v detstve hovorili, že si nesmiem poškrabať znamienko, pretože dostanem rakovinu. Naozaj môže aj mechanické poškodenie, teda poškrabanie či poranenie znamienka spustiť ochorenie?
Áno, akékoľvek poranenie a aj chronické dráždenie môže byť podkladom na zvýšenie aktivity buniek v danom znamienku. Ak si pacient zoškrabne znamienko, alebo ho natrhne a zakrváca, nemusí ísť hneď v ten deň k dermatológovi. Rakovina kože sa zväčša nevytvorí zo dňa na deň. Odporúčame znamienko najprv ošetriť ako klasické poranenie, nechať zahojiť a po zahojení si ho dať skontrolovať dermatológom. Znamienka v chronicky dráždených oblastiach – krk, pás, oblasť v mieste spodného oblečenia, sčasti odporúčame chirurgicky odstrániť.
Melanóm teda nemusí vzniknúť len zo znamienok, ale aj sám od seba a treba si teda všímať akúkoľvek zmenu na koži.
Často prichádzajú pacienti, ktorí tvrdia, že im vzniklo po letnej sezóne nové znamienko, výrazne pigmentované, niečo, čo rýchlo narástlo. Ale, samozrejme, najrizikovejšie sú skupiny ľudí, ktoré som už spomenula, teda ľudia s mnohopočetnými znamienkami a zvlášť s nepravidelnými dysplastickými névami. Tých treba pravidelne sledovať. Rizikoví sú ľudia, ktorých rodičia či pokrvní príbuzní mali melanóm. Stretávame sa tiež s pacientmi, ktorí už melanóm mali a vznikol im ďalší na úplne inom mieste.
Hovorí sa, že je to choroba tridsiatnikov. Je to naozaj tak?
Nedá sa to tak povedať. Skôr by som povedala, že najviac zasiahnutý je stredný vek. Neevidujeme nejaký vysoký výskyt melanómu v mladších skupinách pod 30 rokov. Ale vyskytuje sa aj u detí, objavujú sa dokonca vysokorizikové melanómy u mladých ľudí.
Je pravda, že ženám sa častejšie melanóm vytvorí na nohách a mužom na hrudi?
Áno, je to tak. U žien je to často predkolenie, pretože nosia sukne, čo je slnkom exponované miesto, no veľmi často nachádzame aj u žien melanóm na tvári, chrbte a ramenách.
Naozaj je to slnko také nebezpečné?
Slnko je jeden veľmi významný faktor, ktorý sa podieľa spoločne s typom kože a genetickými faktormi na vzniku melanómu a nemelanómovej rakoviny kože.
K vám do ambulancie chodí viac žien alebo mužov, resp. je chorých viac mužov alebo žien?
Odborné zdroje udávajú vyšší výskyt melanómu u žien. Podľa mojej skúsenosti je výskyt u mojich pacientov približne rovnaký u mužov aj žien. Skôr by som však povedala, že u žien bývajú melanómy zachytené včasnejšie. U mužov sa nezriedka stretávame s veľmi rizikovým melanóm s väčšou hrúbkou – vyšší Breslow.
Takže ženy sú disciplinovanejšie a viac sa sledujú?
Áno, u mužov je viac zanedbaných melanómov a ostatných kožných nádorov.
Aká je prognóza? Je toto ochorenie dobre liečiteľné, ak sa zachytí včas?
Prognóza závisí od toho, kedy sa melanóm zachytí. Keď sa zachytí včas, po radikálnom chirurgickom odstránení je prognóza dobrá. Pacientov aj napriek tomu dlhodobo sledujeme. Ak už ide o vysoko rizikový melanóm zachytený neskoro, prognóza je horšia, riziko metastázovania je vysoké. Melanóm v štádiu orgánových metastáz zostáva aj napriek modernej liečbe ťažko liečiteľným ochorením.
Skrátka, treba chodiť na preventívnu prehliadku.
Je to jeden z najzhubnejších nádorov kože a vôbec celkovo z nádorov, takže áno, treba chodiť. Možnosti liečby sú už v súčasnosti lepšie ako v minulosti.
Patria k rizikovým faktorom okrem genetiky, fototypu a slnka aj soláriá?
Veľmi rizikovým faktorom je spálenie kože v detskom veku, už dve či tri spálenia výrazne zvyšujú riziko vzniku melanómu. Soláriá neodporúčam vôbec.
Vy sa v lete opaľujete?
Ja robím bežné rekreačné aktivity v prírode – plávanie, šport, turistika. Už dlhé roky nerobím to, že si ľahnem na ležadlo na priame slnko a opaľujem sa. Ani to nikomu neodporúčam, jednak z hľadiska onkoprevencie, a tiež z hľadiska starnutia pokožky. Slnko je totiž jeden z hlavných faktorov, ktorý podporuje tvorbu pigmentácií, vrások a starnutia a presušenia kože. A s tým poškodením sa už potom veľa robiť nedá.
A čo deti?
Malé deti by sa nemali opaľovať vôbec. Je potrebné ich natierať prostriedkom s najvyšším faktorom, dôležité je používať detské ochranné prostriedky, ktoré sú na inej báze ako pre dospelých, čiže fyzikálne filtre, a tiež ich chrániť vhodným odevom. Neradím nikomu, aby bol zavretý v interiéri alebo od hlavy po päty zahalený, ale bežné zásady správania v lete treba dodržiavať. Teda na poludnie sa vyhýbať priamemu slnku, ísť von na slnko po tretej, ochranný faktor použiť hneď ráno, ak ideme na slnko a ochranný prostriedok si priebežne dopĺňať, odevom chrániť tie najexponovanejšie miesta a určite chrániť tvár. Muži zabúdajú často na bezvlasé časti svojej hlavy – treba si zvyknúť nosiť klobúk či čiapku. Práve tam sa často vyskytuje najmä nemelanómová rakovina kože, ako je bazalióm, spinocelulárny karcinóm a nezriedka aj malígny melanóm.
V poslednom čase sa veľkým hitom stali najmä medzi mamičkami opaľovacie prípravky pre deti na prírodnej báze ako olej z malinových semiačok a podobne. Aký máte na to názor ako dermatologička? Môže to dieťaťu stačiť?
Ak má spomínaný prostriedok dostatočný ochranný faktor SPF a tiež ochranu pred UVA, nemám k nemu výhrady. Tieto informácie si treba overiť na obale prípravku, prípadne u výrobcu.
Ako si pripraviť kožu na leto?
Mať v zásobe dostatočné množstvo opaľovacích prostriedkov, osvojiť si zásady správneho opaľovania a pobytu na slnku, určite počúvať preventívne kampane. A tiež jesť veľa antioxidantov, vitamínov a betakaroténu v čerstvom ovocí a zelenine, prípadne v potravinových doplnkoch, aby sme mali dostatočnú ochranu voči voľným radikálom, ktorých tvorbu podporuje práve nadmerné slnenie. Po pobyte na slnku nezabúdame na dôsledné ošetrenie pokožky vhodnou kozmetikou.
Sú ešte ďalšie druhy ochorení, ktoré sú časté alebo agresívnejšie?
K častým nemelanómovým nádorom, s ktorými sa stretávame, patrí aj spinocelulárny karcinóm. Má horšiu prognózu ako bazalióm, pretože je tam riziko vzniku metastáz, hlavne v oblasti lymfatických uzlín, pľúc... Aj tu platí, že ak príde pacient včas, prognóza je dobrá. Často k nám chodievajú pacienti na preventívne vyšetrenie névov, dysplastických névov, nezhubných nádorov na koži. Aj tie by sa mali raz do roka pozrieť a poradiť sa, či je potrebné s nimi niečo robiť alebo akým spôsobom sa dajú odstrániť. Niektoré sa dajú odstrániť len chirurgicky, najmä pigmentové névy alebo zhubné nádory, s následným histologickým vyšetrením. Nezhubné nádorčeky ako seboroické keratózy, mäkké fibrómy, angiómy sa dajú odstrániť aj metódami korektívnej dermatológie – laserové odstránenie, elektrokoagulácia či kryoterapia.
Zisťujete u pacientov, či sa spálili, prípadne či chodievajú do solária?
Vyšetrenia začíname rozhovorom s pacientom – anamnézou, ktorý je zameraný jednak na aktuálne ťažkosti pacienta, prekonané a súčasné ochorenia, užívanie liekov, alergie, ochorenia v rodine, pracovné zaradenie a tiež na faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku ochorenia. Pri kožných nádoroch je to už spomínané nadmerné opaľovanie, pobyt v soláriu, dlhoročná práca v exteriéri... Často sa stretávam s tým, že pacientka s melanómom v minulosti opakovane navštevovala solárium. Zaujíma ma aj to, či pacientovi nebolo niečo odstránené na koži laserom, elektrokauterom, dusíkom – pri týchto ošetreniach sa histológia zväčša nerobí. Nie všetci sa totiž správajú zodpovedne a mnohokrát sa odstraňuje pigmentové znamienko bez histológie.
Je rozdielny výskyt nádorov kože podľa rasy? Sú černosi, resp. ľudia, ktorí žijú v južných krajinách, kde je slnka viac, menej náchylní na onkologické ochorenia kože, alebo naopak, je ich tam viac?
Rakovina kože sa vyskytuje na celom svete, ale nie všade rovnako. Najviac sa vyskytuje v Austrálii a na Novom Zélande u belochov. Čiernych obyvateľov Afriky táto choroba postihuje len veľmi málo, lebo majú v koži dostatočné množstvo ochranného pigmentu – melanínu. Zaujímavý je poznatok, že v poslednom desaťročí sa rakovina kože dostala na popredné miesto v škandinávskych krajinách, kde je prirodzene nízke množstvo slnečného svitu. Odborníci to vysvetľujú tým, že obyvatelia týchto krajín, najmä Nórska, si nedostatok slnečného svitu doma nahrádzali častými cestami za slnkom do južných krajín. Obyvatelia severnej Európy patria väčšinou do skupiny fototypu I a II.
Článok bol uverejnený v časopise Fit magazín.