StoryEditor

Ako na letné horúčavy? Chlaďte sa radšej opatrne

09.07.2016, 01:00
Autor:
mušmuš

Je správne umelo sa v letných mesiacoch chladiť najklasickejšími dostupnými spôsobmi - teda nápojmi, zmrzlinou a klimatizáciou? Rôzne skupiny vedcov sa pozreli na zúbok škodlivosti tohto bojovania s prázdninovými horúčavami.

Po studených nápojoch nám ruky siahajú v priamej úmere k zvyšujúcej sa vonkajšej teplote. Dobre vychladené občerstvenie, či už je to voda, malinovka, džús alebo čaj, zvyčajne ešte doplnené o malé  kryhy, dokáže na chvíľu poskytnú únik z neznesiteľných letných horúčav. Osvieženie je to však domnelé aj zradné. Chladené nápoje totiž zanechávajú po sebe v tele hotovú spúšť.

Flickr

Riskantné tekutiny
Podľa zistení vedcov z Univerzity v Texase nás pitie studených tekutín oberá o energiu. Po každom dúšku ľadového nápoja musí organizmus začať čerpať energiu z vlastných zásob, aby čo najrýchlejšie opäť zvýšil umelo zníženú telesnú teplotu na pôvodnú hladinu. 

Ľadová voda tiež spôsobuje traumu prehriatym vnútorným orgánom. Poľskí výskumníci ju zadefinovali ako efekt teflónovej panvice. Podľa neho je presvedčenie, že v lete nás pohár ľadovej vody osvieži a hydratuje, skutočnosťou len v rovine pocitovej. Naliať studený nápoj do rozhorúčeného tela je to isté ako pofŕkať trochou vody povrch rozohriatej teflónovej panvice. Voda sa z nej okamžite vyparí a panvica je opäť suchá. Pitie chladených nápojov v horúcich dňoch tak vlastne popiera samotný zmysel príjmu tekutín – zavlaženie organizmu a zachovanie vlhkosti v tele.

Flickr

Reputácii chladeného tekutého občerstvenia nepomáha ani zapíjanie jedál studenými nápojmi. Tuky obsiahnuté v potrave začnú v reakcií na ľadovú sprchu v žalúdku tuhnúť a stávajú sa zdraviu vysoko nebezpečnými. Nehľadí z nich nič menšie ako riziko žalúdočného a srdcového záchvatu. Ako teda nezomrieť v lete od smädu a horúčavy a zároveň sa vyhnúť nemocničnému lôžku? Zvyknite si na pitie vlažných a teplých nápojov. V každom ročnom období. Stačí pár dní a na kolu s trojitou dávkou ľadu si ani nespomeniete.  

Zmrzlinu s mierou
Stačí, aby sa teploty vonku vyšplhali na chabých dvadsať stupňov a pospolitý ľud už aj atakuje stánky so zmrzlinami a mraziace boxy s nanukmi. S jediným a jasným cieľom - schladiť sa a zároveň potešiť  jazyk lahodným dezertom. Triezvejšie tipy pritom tušia, že v prípade zmrzlinového pokušenia ide o pochúťku, ktorá má od prívlastku zdravá na míle ďaleko. Napokon tak, ako skoro každá sladkosť. Naivnejší jedinci však ešte stále žijú v presvedčení, že si s každým kornútom dopriavajú poctivo vyšľahanú zmes mlieka, smotany, ovocia a čokolády.

Flickr

Od pravdy nemôžu byť ďalej. Mrazené krémy tretieho tisícročia nie sú ničím lepším ako vzduchom našľahanou zmesou vody, rafinovaného bieleho cukru, sušeného mlieka, lacných rastlinných tukov, umelých aróm, farbív, stabilizátorov, emulgátorov a konzervačných látok. Navyše hrozí, že sa vďaka opätovnému rozmrazovaniu a zmrazovaniu stávajú aj semenišťom mikroorganizmov. Okrem toho, mrazený pokrm podchladzuje organizmus a vykoľajuje ho z prirodzenej rovnováhy, čo prudko oslabuje imunitu.  

Flickr

Novodobý mor
V horúcich dňoch sú klimatizované interiéry kancelárie, domova, obchodného domu či dopravného  prostriedku nielen príjemnou zmenou, ale doslova vykúpením zo sparného pekla. Avšak ako mnoho iných spôsobov, ktorými sa ľudstvo snaží obalamutiť matku prírodu, aj klimatizácia spôsobuje množstvo zdravotných problémov. Striedanie výrazne vysokých a nízkych teplôt predstavuje veľkú záťaž pre organizmus . Prechody z tepla do chladu spôsobujú v tele teplotný šok a s ním spojené ochorenia typu nádcha, astma, angína, kašeľ, alergie, suché a podráždené oči, bolesti kĺbov a hlavy, zablokovaná krčná chrbtica či dokonca depresívne stavy.

Flickr

Odborníci z Univerzity v Marylande tvrdia, že ideálna teplota vo vnútri miestnosti by sa mala v letných mesiacoch pohybovať okolo 22 stupňov Celzia. No v dňoch, keď je vonku naozaj horúco a teploty skáču vysoko nad 30 stupňov, sa radšej treba prispôsobiť okolnostiam. A to tak, že teplotný rozdiel medzi exteriérom a interiérom nebude väčší ako 6 stupňov Celzia. Vedci tiež odporúčajú spoliehať sa na seba samých. Teda nech je každému človeku pri nastavovaní klimatizácie lakmusovým papierikom to, ktorá zvolená teplota je preňho príjemná.  

Vedeckí psychológovia pôsobiaci na pôde Univerzity v Melbourne zase poukazujú na priamu súvislosť medzi používaním klimatizácie, nemožnosťou otvorenia okien a stavmi klaustrofóbie a psychickej traumy vyvolanej pocitmi uväznenia na pracovisku či vo vlastnom príbytku. Klimatizované a tým pádom aj nevetrané miestnosti taktiež nedisponujú veľkým množstvom čerstvého vzduchu. A pobyt v priestoroch plných vydýchaného suchého vzduchu spôsobuje únavu, stratu koncentrácie a bolesti hlavy.

01 - Modified: 2022-11-26 05:46:03 - Feat.: - Title: Lengvarský požiadal nemocnice o preplánovanie plánovanej starostlivosti. Liečba má pokračovať 02 - Modified: 2022-11-25 23:00:00 - Feat.: - Title: Žiadne nízkotučné diéty: Zdravé trávenie a imunitu naštartujete týmito zvykmi a potravinami 03 - Modified: 2022-11-25 16:00:00 - Feat.: - Title: Zasýtia a môžete ich jesť takmer bez obmedzení: Tieto potraviny majú minimálnu energetickú hodnotu 04 - Modified: 2022-11-25 10:12:22 - Feat.: - Title: Do Bratislavy príde hviezda prvej veľkosti Imagine Dragons. Už sa začal aj predpredaj lístkov 05 - Modified: 2022-11-25 06:00:00 - Feat.: - Title: Detox pre chladnejšie dni: Pripravte sa na zimu poriadne vďaka týmto tipom
menuLevel = 2, menuRoute = science/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
26. november 2022 09:36