StoryEditor

Skutočná utečenecká kríza ešte len príde. Neznesiteľné teploty vyženú z domovov stámilióny ľudí

08.07.2016, 13:56
Autor:
dlmdlm
Časť Blízkeho východu a severnej Afriky sa pre zmenu klímy v blízkej budúcnosti zrejme stane neobývateľnou.

Celkový počet klimatických utečencov by sa mohol v budúcnosti dramaticky zvýšiť. Výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka pre chémiu a Cyperského inštitútu v Nikózii spočítali, že Blízky východ a severná Afrika by sa mohli v blízkej budúcnosti stať tak horúcimi, že ľudská obývateľnosť týchto oblastí bude v podstate nemožná.

Cieľ obmedziť globálne otepľovanie na menej ako dva stupne Celzia, na ktorom sa štáty dohodli na nedávnom klimatickom summite OSN v Paríži, nebude stačiť na to, aby sa tomuto scenáru zabránilo. Letné teploty na už aj tak veľmi horúcom Strednom východe a v severnej Afrike sa zvýšia viac ako dvakrát rýchlejšie v porovnaní s priemerným globálnym otepľovaním.

To znamená, že počas horúcich dní budú teploty do polovice storočia južne od Stredozemného mora dosahovať okolo 46 stupňov Celzia. Takéto extrémne horúce dni sa budú objavovať päťkrát častejšie, než tomu bolo na prelome tisícročí. V kombinácii s rastúcim znečistením ovzdušia spôsobeným naviatym púštnym prachom, sa podmienky na život môžu stať neznesiteľnými do takej miery, že donútia ľudí k migrácii.

Na Strednom východe a v severnej Afrike žije viac ako 500 miliónov ľudí. Táto oblasť je v lete veľmi horúca a už teraz sú zmeny klímy v nej zrejmé. Počet extrémne horúcich dní sa od roku 1970 zdvojnásobil. "V budúcnosti sa klíma vo veľkých častiach Blízkeho východu a severnej Afriky môže zmeniť takým spôsobom, že samotná existencia jej obyvateľov bude v ohrození," uviedol Jos Lelieveld, riaditeľ Inštitútu Maxa Plancka pre chémiu a profesor na Cyperskom inštitúte.

Lelieveld a jeho kolegovia skúmali, ako sa budú vyvíjať teploty na Strednom východe a v severnej Afrike v priebehu 21. storočia. Výsledky sú hlboko znepokojujúce: Aj keď sa teplota na Zemi zvýši v priemere len o dva stupne Celzia oproti predindustriálnej ére, teplota v lete v týchto oblastiach sa zvýši viac ako dvojnásobne. Do polovice storočia, počas najteplejších období, teplota v noci neklesne pod 30 stupňov a počas dňa by sa mohla vyšplhať až na 46 stupňov Celzia. Do konca storočia by sa dokonca mohli poludňajšie teploty v horúcich dňoch vyšplhať až na 50 stupňov Celzia.

80 namiesto 16 extrémne horúcich dní

Okrem toho sa bude dĺžka vĺn horúčav v severnej Afrike a na Strednom východe dramaticky zvyšovať. Medzi rokmi 1986 až 2005 bolo veľmi horúco v priemere asi 16 dní do roka, v polovici storočia bude nezvyčajne horúcich až 80 dní za rok. Na konci storočia by mohlo byť extrémne horúcich až 118 dní, a to aj v prípade, že by emisie skleníkových plynov začali po roku 2040 klesať.

"Ak bude ľudstvo aj naďalej uvoľňovať oxid uhličitý do atmosféry takým tempom, ako to robí teraz, ľudia žijúci na Strednom východe a v severnej Afrike budú môcť očakávať až 200 nezvyčajne horúcich dní, v závislosti od modelu projekcie," tvrdí Panos Hadjinicolaou, docent na Cyperskom inštitúte a expert na zmeny klímy.

V štúdii Lelieveld a jeho kolegovia najprv porovnali klimatické dáta od roku 1986 do roku 2005 s prognózami z 26 klimatických modelov za rovnaké časové obdobie. Ukázalo sa, že namerané dáta a modelové predpovede sa zhodovali, čo bol aj dôvod, prečo vedci použili tieto modely na predikciu klimatických podmienok v období od roku 2046 do 2065 a v období od roku 2081 do 2100.

teploty afrika Max Planck Institute

Neznesiteľné teplo: Na Strednom východe a v severnej Afrike vzrastie do polovice storočia priemerná teplota v zimnom období zhruba o 2,5 stupňa Celzia (vľavo) a v lete o zhruba päť stupňov Celzia (vpravo) v prípade, ak sa globálne emisie skleníkových plynov budú aj naďalej zvyšovať podľa súčasného scenára (RCP8,5). Krížové šrafovanie ukazuje, že 26 klimatických modelov používaných vedcami do značnej miery navzájom súhlasí, a bodkovanie indikuje takmer úplnú zhodu v prepočtoch modelov.

Atmosférický výskumník Jos Lelieveld je presvedčený o tom, že zmena klímy bude mať významný vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí v týchto regiónoch. "Zmena klímy výrazne zhorší životné podmienky na Strednom východe a v severnej Afrike. Predĺžené vlny horúčav a púštne prašné búrky môžu spôsobiť, že niektoré regióny sa stanú neobývateľné, čo určite prispeje k tlaku na migráciu," varuje Lelieveld.

Výskumný tím tiež nedávno zverejnil poznatky o zvýšení znečistenia vzduchu jemnými časticami prachu na Strednom východe. Zistili, že množstvo púštneho prachu v atmosfére nad Saudskou Arábiou, Irakom a Sýriou sa zvýšilo až o 70 percent od začiatku tohto storočia. Príčinu možno hľadať predovšetkým vo zvýšení počtu piesočných búrok v dôsledku dlhších období sucha. Očakáva sa, že zmena klímy bude prispievať k ich ďalšiemu zvyšovaniu, čo zhorší podmienky životného prostredia v tejto oblasti.

Dva scenáre vývoja, ani jeden dobrý

Výskumníci založili svoje výpočty na dvoch budúcich scenároch: Prvý scenár, nazvaný RCP4.5 predpokladá, že sa globálne emisie skleníkových plynov začnú do roku 2040 znižovať a že Zem bude podrobená otepleniu o 4,5 wattov na meter štvorcový do konca storočia. Scenár RCP4.5 sa zhruba zhoduje s cieľom stanoveným na poslednom klimatickom summite, čo znamená, že globálne otepľovanie by sa malo obmedziť na menej ako dva stupne Celzia.

Vývoj svetových teplôt od roku 1850 do súčasnosti:

Druhý scenár (RCP8.5) je založený na predpoklade, že skleníkové plyny sa budú naďalej zvyšovať bez ďalších obmedzení. Preto sa tento scenár nazýva "Biznis ako obvykle". Podľa tohto scenára sa priemerná povrchová teplota Zeme zvýši o viac ako štyri stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou.

V oboch prípadoch sa očakáva najsilnejší nárast teploty na Strednom východe a v severnej Afrike v lete, keď je už v oblasti aj tak veľmi horúco, a nie v zime, čo je bežnejšie v iných častiach sveta. Tento jav je pripisovaný predovšetkým zosilnenému otepľovaniu púští v regiónoch, ako je napríklad Sahara.

Púšte sa nedokážu dobre vyrovnávať s teplom, nakoľko horúci a suchý povrch sa v nich nemôže ochladzovať odparovaním podzemnej vody. Vzhľadom k tomu, že rovnováha povrchovej energie je riadená tepelným žiarením, bude sa v nich skleníkový efekt spôsobený plynmi ako je oxid uhličitý a vodná para zvyšovať neúmerne.

Bez ohľadu na to, ktorý scenár zmeny klímy sa stane realitou, sa Lelieveld a Hadjinicolaou zhodujú, že zmena klímy môže viesť k výraznému zhoršeniu životných podmienok pre ľudí, ktorí žijú v severnej Afrike a na Strednom východe a v dôsledku toho sa skôr či neskôr veľa ľudí rozhodne túto oblasť opustiť.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
01 - Modified: 2022-12-03 14:14:36 - Feat.: - Title: Šéfovia diplomacie S3 diskutovali o spolupráci, situácii na Ukrajine i migrácii. Chcú ukončiť ruskú agresiu 02 - Modified: 2022-12-02 19:46:18 - Feat.: - Title: Prezident Nigeru vyzval európske krajiny na zavedenie kvót pre afrických pracovníkov 03 - Modified: 2022-11-30 23:00:00 - Feat.: - Title: Malajzia, Afrika či India: Exotické Vianoce nemusia stáť majetok a v zážitkoch sa im máločo vyrovná 04 - Modified: 2022-12-01 10:00:00 - Feat.: - Title: Austrália musí konať. Veľká koralová bariéra je ohrozená 05 - Modified: 2022-11-28 15:41:12 - Feat.: - Title: Pomoc Európskej únie pre Ukrajinu neohrozí rozvojové investície v Afrike
menuLevel = 2, menuRoute = science/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
03. december 2022 22:53