Ak patríte do rizikovej skupiny ľudí, ktorí majú sklon k žilovej trombóze, mali by ste byť práve v letných mesiacoch veľmi ostražití, píše idnes.cz.
Horúčava, dlhé cestovanie autom či lietadlom a nedostatok tekutín zvyšuje riziko "krvnej zátky“. Trombóza je vlastne vznik krvnej zrazeniny (trombu) vo vnútri cievy, ktorá bráni toku krvi obehovým systémom. Najčastejšie sa vytvára v dolných končatinách. Obvykle vzniká súhrou niekoľkých faktorov.
Málo vody aj pohybu
"Je to zvýšená zrážanlivosť krvi trebárs pri dehydratácii, porucha žilovej steny pri zápale alebo poranení a spomalený krvný tok, a to najčastejšie pri nedostatku pohybu," vysvetlil cievny chirurg Tomáš Bureš z Polikliniky Budějovická. Nedostatok pohybu môže vzniknúť napríklad po úraze nohy, alebo pri sedení počas dlhej cesty napríklad na dovolenku.
"Letné obdobie je vždy spojené s vyšším výskytom trombóz, najmä pre nedostatočný príjem tekutín, ale aj pre vyšší počet ľudí cestujúcich na dovolenku na dlhšie vzdialenosti," potvrdil doktor Tomáš Bureš.
Smrteľné nebezpečenstvo
Okrem nepríjemných opuchov a bolestí v mieste trombózy môže krvná zrazenina spôsobiť aj smrť, a to v prípade, že zrazenina začne putovať krvným riečiskom. "Najväčším nebezpečenstvom je práve riziko uvoľnenia trombu, ktorý sa môže dostať napríklad do veľkej pľúcnej tepny a upchať ju. Ide potom o vysoké riziko ohrozenia života, "upozornil Jaroslav Kliment, cievny chirurg z Lekárskeho domu Praha 7.
Trombózou sú najviac ohrození starší ľudia, práve kvôli nedostatočnému príjmu tekutín a menšiemu množstvu pohybu. Významnou rizikovou skupinou sú podľa doktora Tomáša Bureša tiež hospitalizovaní pacienti, ktorí majú nedostatok pohybu napríklad kvôli znehybnenie končatiny po úraze. Samostatnou skupinou sú pacienti s onkologických ochorením, kde je riziko trombózy vysoké z dôvodu celkového oslabenia organizmu.
Každý 625-ty
"Hlboká žilová trombóza sa vyskytuje s frekvenciou 160 prípadov na 100-tisíc obyvateľov ročne, čiže u každého 625-teho človeka. Častejšie postihuje ženy a jej výskyt začína stúpať po 45. roku života," dodal doktor Bureš. Jeho kolega Jaroslav Kliment pripomenul, že riziko sa zvyšuje aj u tehotných žien.
"Nebezpečenstvo trombózy je u tehotných žien zhruba päťkrát vyššie ako u netehotných žien v rovnakom veku. Ochorenie sa vyskytne približne v jednom prípade z tisíc tehotenstiev. Ešte výraznejšie riziko narastá v šestonedelí, kde je až dvadsaťnásobne vyššie," povedal Kliment. Podľa jeho slov svoju úlohu pri výskyte trombózy zohráva aj genetika a ďalšie rizikové faktory vrátane obezity, fajčenia, kŕčových žíl, srdcových chorôb alebo akútnych infekčných chorôb.
Pančuchová prevencia
Základnou prevenciou pred trombózou je dostatok pohybu a dostatočný príjem tekutín. Pri dlhotrvajúcej ceste je dobré aspoň napínať svaly na nohách, ohýbať ich v členkoch alebo krčiť prsty.
"Vhodnou prevenciou je použitie kompresných pančúch, ktoré vedú k zlepšenému krvnému toku v dolných končatinách. Takéto pančuchy sa dajú bežne kúpiť v lekárni alebo v zdravotníckych potrebách, ale aj na letiskách, alebo staniciach," konštatoval Tomáš Bureš z Polikliniky Budějovická.
U pacientov, ktorí už v minulosti trombózu prekonali, sa tiež odporúča použiť niektorý z liekov na riedenie krvi, najčastejšie vo forme injekcie, ktorú si pacient sám aplikuje pred cestou. "Dôležité je aj prestať fajčiť, a to hlavne v prípade užívania hormonálnej antikoncepcie, ktorá riziko trombózy ešte zvyšuje. Je potrebné sa hýbať, a to aj v prípade, že dlhšiu dobu budete musieť ležať," dodal Jaroslav Kliment z Lekárskeho domu Praha 7.
Varovné príznaky
Príznaky trombózy nie sú úplne špecifické, opuchy nôh či zhoršenie dychu sa pomerne často vyskytujú, napríklad u tehotných žien, bez toho, aby mali trombózu či embóliu. Podozrivé býva, ak je opuch jednostranný, a to na ľavej dolnej končatine. Z anatomických dôvodov býva totiž viac utlačená ľavostranná panvová žila, a tak deväťdesiat percent trombóz v tehotenstve postihuje ľavú dolnú končatinu. U tehotných žien taktiež nie je možné vykonať prístrojové vyšetrenie. Bez rizika pre ženu a plod je však ultrazvukové (sonografické) vyšetrenie žíl dolných končatín. Tým sa preukáže či vylúči trombóza.
V prípade podozrenia na pľúcnu embóliu je možné vykonať buď vyšetrenie pomocou počítačovej tomografie alebo vyšetrenie izotopov. Niekedy možno diagnózu odhadnúť aj bez použitia týchto metód, napríklad pri presvedčivých príznakoch a typických rizikových faktoroch. Diagnózu pomôže nepriamo potvrdiť ultrazvukové vyšetrenie žíl dolných končatín. Môže odhaliť trombózu, ktorá sa síce neprejavila žiadnymi ťažkosťami, ale stala sa zdrojom pľúcnej embólie.