Ak vám niekto povie, že mu cesta do práce trvala hodinu, ako zareagujete? Budete mu závidieť, akú krátku má cestu do práce, prikývnete vo vzájomnom porozumení, alebo vypleštíte oči hrôzou pri predstave takého dlhého premárneného času? Väčšina dochádzajúcich v Anglicku a Walese by najskôr chápavo kývla, pretože obyvatelia týchto dvoch krajín patria k tým, ktorí celosvetovo musia dochádzať do práce najdlhšie, napísal spravodajský server CNN.
Priemerná doba dochádzania do práce v oboch krajinách dosiahla v roku 2013 dĺžku 56 minút, pričom väčšina ľudí trávi čas vo vlakoch, autobusoch alebo vo vnútri automobilov.
Najdôležitejší však nie je čas zabitý dochádzaním, ale to, že môže škodiť zdraviu. Podľa správy, ktorú vypracovala britská Kráľovská spoločnosť verejného zdravia (RSPH), kvôli dochádzaniu stúpa počet skonzumovaných kalórií, zhoršuje sa zdravotný stav aj celkový pocit pohody.
Dochádzanie do práce je vysoko stresujúca záležitosť, kedy sa na zdravie negatívne podpisujú také faktory, ako je znížená fyzická aktivita či menej času na zdravú stranu, cvičenie, spoločenské styky alebo spánok.
Najdlhšie trávia dochádzaním Londýnčania, ktorým priemerne trvá 79 minút, než dorazia na pracovisko. Tým predstihli všetky americké mestá vrátane Los Angeles, Chicaga a New Yorku. Podľa RSPH pri "kultúre dochádzania" dostali prednosť také aspekty, ako sú napríklad náklady a dostupnosť, a vplyv na zdravie verejnosti bol odsunutý nabok.
Údaje o dĺžke dochádzanie do práce boli získané zo štatistického úradu a tiež z prieskumu medzi 1500 dochádzajúcim. V ňom predstavitelia RSPH pátrali po príčinách, prečo sú dochádzajúci ľudia menej zdraví než tí, ktorí dochádzať nemusia.
Viac ako polovica opýtaných cíti v dôsledku dochádzania do práce stres, 44 percent z nich uviedlo, že kvôli premárnenému času musia tráviť menej času s rodinou a priateľmi, a 41 percent pripustilo menej telesnej aktivity. Zhruba tretina potvrdila, že menej spí, a nedostatok odpočinku vynahrádza jedlom s vyšším podielom nezdravej stravy.
Medzi krokmi, ktoré by túto situáciu mohli zmeniť alebo aspoň trochu vylepšiť, patrí napríklad väčšia prispôsobivosť zamestnávateľov. Tí by nemali trvať na pevnej pracovnej dobe, a ak je to len trochu možné, prispôsobiť pracovný čas tak, aby sa dochádzajúci vyhli preplneným dopravným prostriedkom a komunikáciám počas špičky. Takmer 60 percent opýtaných uviedlo, že flexibilný pracovný čas by im vylepšil zdravie i pohodu.
Ďalšie odporúčania zahŕňajú poskytnutie väčšieho počtu sedadiel v dopravných prostriedkoch, či zrušenie oddielov prvej triedy vo vlakoch, aby bolo viac priestoru pre usadenie cestujúcich.
Pri dopravných trasách by sa tiež mala znížiť dostupnosť nezdravého, bufetového jedla a rýchleho občerstvenia. "Ľudia v tomto prostredí trávia veľa času a to, čo sa im tu ponúka, nie je vždy v ich najlepšom záujme," uvádzajú autori prieskumu v zhrnutí výsledkov.