Keď sa počas 2. svetovej vojny americká armáda vylodila v Taliansku, bola bombardovaná Nemcami. Straty boli veľké a účinných liekov na tíšenie bolesti ubúdalo. Raneným začali podávať injekcie neúčinných látok. Lekár im ale povedal, že im pichol morfium. Zraneným sa uľavilo. Zázrak? Kdeže, "len" ukážka placebo efektu. Myseľ utíšila bolesť, píšu lidovky.cz.
Termínom placebo sa myslí látka, ktorá neobsahuje žiadne liečivé zložky, ale lekár pacientovi povie, že to je výborný liek. Ukazuje sa, že u niektorých chorých sa potom prejaví pocit väčšieho či menšieho zlepšenia zdravotného stavu (tomu sa potom hovorí placebo efekt). Zvyčajne sa to vysvetľuje psychikou pacienta, jeho vierou, že nový liek mu naozaj pomôže.
Iní odborníci ich však stále považujú za kontroverzné a nedajú dopustiť na súčasnú medicínu založenú na vedeckých dôkazoch. Tá ale nie je podľa psychiatra, publicistu a veľkého zástancu placeba Radkina Honzáka dokonalá a pre mnoho chorých, predovšetkým tých s takzvanými funkčnými poruchami, neponúka rozumné riešenie.
Vedľa medicíny založenej na dôkazoch tu napríklad existuje aj medicína založená na skúsenosti. "To, že medicína dôkazov nenašla nič, čo by zodpovedalo akupunktúrnom dráham, predsa neznamená, že akupunktúra nefunguje," argumentuje iným príkladom doktor Honzák.
Nestor českej psychiatrie tvrdí, že placebo efekt nemá jednotný princíp. "Je to zložitý fenomén, ktorý môže mať niekoľko mechanizmov. Zdravotný stav sa totiž môže zlepšiť už na základe viery alebo predstavy, ktoré naštartujú samoliečebný proces, ktorý napríklad potlačí bolesť. A ja môžem dokázať, že bol spustený takzvaný opioidný systém v mozgu, ktorý tíši bolesť - keď totiž opioidný systém pomocou iných medikamentov utlmíte, prestane placebo efekt pôsobiť. Tento postup je dôkazom, že placebo reálne funguje, "opisuje psychiater Honzák.
Placebo na porovnanie
Placebo sa v súčasnosti využíva pri testoch liečebných účinkov nových medikamentov. Jednoducho povedané, časť chorých dostane liek, ďalší len látku bez lieku, napríklad slanú vodu. Pacienti nevedia, čo užijú, a z výsledkov by sa malo byť jasné, ako liečivé látky - na rozdiel od neúčinných, teda placeba - pôsobia. Ak skúmaný liek má lepšie výsledky ako placebo, považuje sa za účinný. Ak však jeho liečebné pôsobenie je obdobné, aké pri týchto testoch vykázalo placebo, nepovažuje sa liek za funkčný a jeho prípadné pozitívne účinky sa vysvetľujú čisto placebo efektom.
Medicína dvadsiateho storočia takto začala využívať placebo v snahe oddeliť zrno od pliev a zaviedla klinické štúdie nových liekov, pri ktorých ani sami lekári nevedia, či podávajú medikament, alebo placebo. Vďaka tomu potom majú byť výsledky, vyhodnotené pomocou štatistiky, čo najobjektívnejšie. "Placebo je tu použité ako neexistujúci liek. Pritom je na ňom ale zaujímavé, že lieči. Za priaznivých okolností môžu dokonca na placebo reagovať všetci účastníci štúdie, ktorým bolo podané, "hovorí Radkin Honzák.
V minulom roku vyšla kanadská štúdia, ktorá sumarizuje výsledky šestnástich amerických prác sledujúcich účinnosť liekov proti bolesti. Ukázalo sa, že pri dlhšom intervale sledovania, ako placebo pôsobí, sa výsledky dosiahnuté pomocou placeba priblížili výsledkom aktívnych látok proti bolesti natoľko, že významný rozdiel medzi nimi zmizol - útlm bolesti v skupine placeba bol takmer rovnaký ako v skupine liečenej pomocou liekov. Táto štúdia vyvolala aj pochybnosti o účinnosti liekov testovaných v posledných rokoch.
Otázka znela - čo vlastne liečilo? "Mlčky sa predpokladá, že v placebovej vetve štúdie sa nič nedeje. Ale aj tam môže dôjsť k spontánnemu uzdraveniu. Súčasná medicína totiž úplne ignoruje otázku samoozdravných mechanizmov, "upozorňuje Radkin Honzák.
Modlitba aj pre neveriacich
O placebe sa tiež niekedy tvrdí, že si ním človek nemôže pomôcť sám, vždy pri tom vraj musí byť dôveryhodná osoba, ktorá mu pripomenie chvályhodné účinky prostriedku (placebo) a naštartuje u neho liečebný proces.
Doktor Honzák si to nemyslí. "Keď budete užívať niečo, čomu budete veriť, či už na základe reklamy, alebo na základe predchádzajúcej skúsenosti, už nepotrebujete nikoho, aby bol efekt spustený. A nemusíte mať ani hmatateľný liek. Napríklad modlitba je skutočne užitočná pre tých, ktorí veria. Ale často pomôže aj tým, ktorí neveria, pretože v momente úzkosti sa k nej ako k riešeniu upnú, "vysvetľuje.
Podľa psychiatra Honzáka nevenujú doteraz lekári placebu dostatočnú pozornosť. V podmienkach nášho právneho systému ho ani nemožno podať, pretože pacient musí byť o liečbe plne informovaný, čo by v niektorých prípadoch použitia placeba nebolo možné.
Stále sa predáva
Na prvý pohľad to teda vyzerá, že placebo nie je v zozname oficiálne uznávaných liekov, ktorému sa hovorí liekopis a ktorý je platný aj u nás. To by sme však farmakologické firmy podcenili.
"V liekopise sú homeopatické prípravky, o ktorých spomínaná dôkazová medicína tvrdí, že sú neúčinné. A boli krajiny, ktoré oficiálne a bez receptu predávali medikament pod názvom Obecalp, čo je slovo placebo čítané pospiatky. Úspešne sa využíval u detí. Farmaceutické firmy z placeba tiež majú výhody. Dnes môžete za tisíce českých korún nakúpiť aj úplne neúčinné prostriedky, "zhŕňa Radkin Honzák.
Skutočne optimálnym využitím placeba pre zmysluplnú pomoc pacientom v blízkej budúcnosti si však doktor Honzák nie je príliš istý. "Zdravotnický systém je príliš nepružný a kŕmi príliš veľa skupín, takže s ním možno pohnúť len veľmi ťažko. Hovoril to už Havlíček: pľuvne si stokrát do mora, ono sa nespení! "uzatvára Radkin Honzák.
Súčasná medicína zanedbáva otázku samoozdravných mechanizmov, na ktorých princípe zrejme placebo efekt funguje.
Opakom je nocebo efekt
Psychológovia sa nestretávajú len s placebo efektom, ale aj s jeho opakom - nocebo efektom. Ten sa prejavuje, keď ľudia očakávajú, že liečba zhorší ich zdravotný stav, a ten sa v dôsledku ich očakávania skutočne zhorší. Spôsob, akým lekári pacientov informujú o liekoch, môže byť niekedy veľmi nešťastný, informujú lidovky.cz.
"Ak veľa zdôrazňujú vedľajšie príznaky alebo bolestivosť nejakého zákroku, niektorí pacienti si príznaky či bolestivosť vsugerujú a potom ich skutočne zažijú," hovorí Petr Sojka, psychológ Oddelenia klinickej psychológie Fakultnej nemocnice Brno.
Ďalším príkladom noceba môžu zase byť chorí, ktorí náhle začnú niektoré lieky zle znášať. Prečítajú si totiž príbalový leták, kde sa vedľajšie príznaky musia povinne uvádzať. A zrazu začnú pociťovať popisované ťažkosti.
Vsugerovaná choroba
Iným prejavom noceba je, keď si človek sám vsugeruje, že trpí závažnou chorobou. Napríklad na neurológií môže diagnostický proces trvať dlhšiu dobu, takže chorý nemá ihneď informáciu o svojom zdravotnom stave. A tak začne hľadať sám.
Má počítač, otvorí ho a podarí sa mu nájsť napríklad nevyliečiteľnú chorobu ALS (amyotrofickú laterálnu sklerózu), pri ktorej človek stráca nervové bunky a prestáva sa pohybovať. Pacient môže nadobudnúť presvedčenie, že práve on touto chorobou ochorel. Ak je toto presvedčenie dostatočne silné, možno na určitý čas naozaj prestane chodiť.
"Je to vlastne forma autosugescie. Na neurológii sa s týmto javom stretávame a je to dôkaz previazanosti mysle a tela. Človek môže mať nad telom veľkú psychickú moc a k niektorým znakom chorôb skutočne dokáže prehovoriť. Často to ale nedokáže kontrolovať, "upozorňuje Petr Sojka.
Strach namiesto faktov
Kto je za nocebo a jeho následky zodpovedný? Lekár, ktorý zle vysvetľuje, alebo pacient, ktorý trpí nedostatkom informácií?
Podľa vedúcej klinickej psychologičky Oddelenia klinickej psychológie Fakultnej nemocnice Brno Hany Neudertovej je potrebné, aby lekár nielen mal dostatok priestoru, času a záujmu o pacienta, ale zároveň aby si bol dobre vedomý, akým spôsobom interakciu s pacientom vedie. Niekedy môže poplach spôsobiť jediné nevhodne zvolené a vyrieknuté slovo.
"Keď som pracovala na oddelení liečby bolesti, prichádzali za mnou vystrašení aj plačúci pacienti. Plakali preto, že im nikto nechce povedať, že sú onkologicky chorí. Dostali totiž lieky na tlmenie bolesti z kategórie opiátov a dočítali sa o nich, že sa niekedy predpisujú chorým s rakovinou. A tak usúdili, že tiež majú nádor. Nevzali do úvahy, že sa tieto lieky nasadzujú aj proti chronickej, nenádorovej bolesti. Neinformovaní ľudia si často miesto faktov dosadzujú svoje strachy a obavy, ktoré sú často spojené s placebo alebo nocebo efektom, "hovorí psychologička.
O placebe aj nocebe sa klinickí psychológovia snažia s lekármi veľa diskutovať. Vysvetľujú im, ako s pacientom pracovať, ako mu zrozumiteľne vysvetliť účinky lieku a ako vhodne hovoriť o vedľajších účinkoch tak, aby pacient bez obáv a neistôt liek prijal.
"Je to vlastne marketing. Farmaceutické firmy ho dokážu veľmi vhodne využívať. V zdravotníctve to toľko nevieme, "dopĺňa Hana Neudertová.
Hypnóza nie je manipulácia
Podľa psychológa Petra Sojku je placebo vlastne súbor rituálov a symbolov, ktoré sa uplatňujú napríklad aj v hypnóze.
"Pre klinickú hypnózu aj placebo je sugescia zásadná. Hypnoterapeut v pacientovi môže vyvolať silné očakávania toho, čo sa stane za nejaký moment. Trebárs že sa mu uvoľní dýchanie a spomalí srdcový tep. Dáva potom pacientovi rôzne ponuky k zmene správania, a ak sú tieto ponuky pre pacienta žiaduce, nevedomky ich uskutoční, "vysvetľuje Petr Sojka. Je podľa neho zbytočné obávať sa toho, že nás niekto v hypnóze negatívne ovplyvní, aby sme robili niečo, čo si neželáme, napríklad že nás donúti skočiť z okna.
"Človek má v sebe zabudované sebazáchovné prostriedky, ktoré by mu takú vec nedovolili urobiť. Hypnóza je totiž zvláštny stav pozornosti, zúženého vedomia. Nie je to ale tak, že by človek zrazu zmenil svoje životné hodnoty a povedal si napríklad, že na svete nemá zmysel byť, "dodáva Hana Neudertová.
Krehké hranice
Hypnoterapia a placebo efekt k sebe majú veľmi blízko. Oboje môžu vyvolať žiaduce efekty, ako je utlmenie bolesti, relaxáciu alebo zmenu fyziologických funkcií, alebo naopak, môžu ovplyvniť pacienta negatívne. Hranice medzi pomocou a poškodením je krehká.
"Na liečenie máme lekára a liečiteľa, na hypnózu zase hypnotizérov a hypnoterapeutov. Je to rovnaký model. Liečitelia sľubujú a ponúkajú nádej, lekári postupujú racionálne, podľa faktov a štatistík, ale prichádzajú o dôležitú hybnú silu v pacientovi, ktorá pomáha k uzdraveniu. Každý totiž potrebuje počuť slová nádeje, aby mohol naštartovať samoliečebné mechanizmy, ktoré v tele má, "uzatvára Hana Neudertová.