Vaše nadšenie a zanietenosť pre prácu sú priam nákazlivé. Ako je možné zachovať optimizmus, keď ste v obklopení chorôb s ťažkými diagnózami?
Možno je daný práve tým, že dotyk so smrťou a utrpením vám umožní vidieť život úplne inak. Niekedy sa až hanbím za to, že som šťastná vďaka nešťastiu. Uvedomujem si, že mám zdravie a všetko to okolo. Práca v charite zároveň asi ako jediné povolanie umožňuje stretávanie sa s dobrými ľuďmi. Tisíce ich chcú pomôcť. Táto činnosť nám prináša vyberanie hrozienok z koláča na celom Slovensku, čo je veľmi pozitívne.

Mnohokrát tragicky končiace sa osudy sa na vás nepodpisujú?
Som z nich smutná. Zo začiatku som sa hnevala na nefungujúce záležitosti. Rozčuľovali ma úrady, nemocnice. Tento štát je obrovský kolos zložený z množstva malých úradníkov, ktorí nie vždy sú ochotní pomôcť. Potom nastupuje emócia. Celá sa trasiem, dvakrát som sa aj zosypala. Rodina už vie, že vtedy si potrebujem nastaviť nejaký režim. Viem už, koľko ten stav potrvá, kedy prejde, kedy sa musím znovu naštartovať.

Čo vám pri tom pomáha?
Je dôležité si uvedomiť, že táto práca má celospoločenský efekt a jeden problém dokážeme na Slovensku riešiť.

Prečo len jeden?
Dobrý anjel vznikol pre rodiny s nezaopatrenými deťmi, kde vstúpila rakovina. Po roku jeho existencie sa nahromadilo už toľko darcov, že sme sa rozhodli systém rozšíriť. Môže prijať aj deti so zákernými chorobami ako mozgová obrna, cystická fibróza, chronické zlyhanie obličiek, svalová dystrofia Duchenne či Downov syndróm.

Kto rozhoduje, ktorá konkrétna rodina dostane pomoc?
Najúžasnejšie na celom systéme je, že doň vôbec nevstupujeme. Máme tisícpäťsto spolupracujúcich lekárov a sociálnych sestier v nemocniciach, ktorí majú u seba žiadosti. Potvrdia nám diagnózu a súčasne poznajú sociálny stav rodiny. My ju potom automaticky prijmeme.

Automaticky?
V nemocniciach o nás vedia plošne po celej republike. Vďaka objemu peň...